Pred 380 miliónmi rokov sa niektoré ryby začali vydávať na súš. Vďaka tomuto evolučnému prelomu vznikli všetky suchozemské stavovce vrátane človeka. Ale ako presne k tomu došlo, zostávalo dlho záhadou. Nové fosílie a výskumy nám pomáhajú skladať tento príbeh kúsok po kúsku.

Je to jeden z najdramatickejších momentov v histórii života na Zemi. Obdobie devon sa nazýva aj érou rýb. Niekedy v tomto čase sa niektoré ryby začali vydávať na breh. Ich potomkovia sa postupne stali obojživelníkmi, plazmi, vtákmi a cicavcami. A my sme jedným z posledných článkov tohto reťazca.

Ale ako presne prebiehal tento prechod? Ktorá ryba bola prvá? A čo týmto tvorom umožnilo opustiť more?

Prvý kolonizátor súše

Koharalepis jarviki je vyhynutá ryba, ktorá žila pred 380 miliónmi rokov počas devonského obdobia. Bola to dravá lalokoplutvá ryba a vedci ju považujú za jednu z prvých rýb, ktoré začali prechod z morského prostredia na pevninu.

Jej fosílne pozostatky vedci objavili pred desaťročiami na zdanlivo neočakávanom mieste: v Lashlyho horách v Antarktíde.

Keď však ryby Koharalepis plávali v oceánoch a možno aj liezli po brehoch, táto časť sveta nebola tou odľahlou oblasťou zasnežených hôr. Bola pevnou súčasťou superkontinentu Gondwana. Panovalo na nej teplé podnebie a rástla tam bujná vegetácia.

Stopy v pieskovci

Ešte dramatickejší dôkaz priniesol poľský výskum. Pri výkopoch v roku 2021 v Svätokrížskych horách v Poľsku vedci objavili viac ako 240 fosilizovaných stôp, zárezov a rýh v pieskovci. Tieto hory sú presne to miesto, ktoré tvorilo pred 410 až 393 miliónmi rokov hranicu medzi súšou a morom.

Nájdené stopy sa nápadne podobajú stopám, ktoré zanechávajú dnešné ryby dvojdyšníky, keď sa plazia po brehoch.

Ryby dvojdyšníky sú príbuzné raných predkov všetkých štvornohých suchozemských živočíchov. Na pohyb na súši používajú ústa ako „páku“ – opierajú sa ústami o podklad a ťahajú sa vpred. Smer korigujú chvostom a plutvami.

Tieto stopy naznačujú, že ryby začali experimentovať so životom na súši ešte pred tým, ako sa u nich vyvinuli skutočné končatiny. Prechod na súš teda nebol žiadna jednorazová udalosť, ale dlhý, postupný proces.

Evolučné prekvapenie: Oči pred nohami

Výskum ukázal prekvapivý detail: prvé stavovce sa naučili vidieť na súši ešte pred tým, ako sa po nej naučili chodiť. Analýza fosílií odhalila, že veľkosť očí sa počas prechodu z plutvových na štvornohé tvory strojnásobila. Avšak tento rast prišiel ešte pred tým, ako sa živočíchom vyvinuli skutočné končatiny s prstami.

Istý čas teda existovali tvory s očami, ktoré boli prispôsobené vzdušnému prostrediu, ale stále nemali funkčné nohy.

Pravdepodobne lovili z brehu spôsobom, ktorý by nám pripomínal krokodíly. Ponárali sa do vody, ale pozerali sa nad jej hladinu. Videli oveľa ďalej ako ich vodní predchodcovia – možno až stonásobne.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

12. júla 2021

Prečo nás príroda napĺňa pocitom šťastia? Turistika pri vodopádoch a najkrajšie horské a turistické chodníky v Rakúsku

Dvojdyšníky: živé spojenie s minulosťou

Najbližším živým spojením s týmito dávnymi predkami sú dnešné dvojdyšníky. Ide o sladkovodné ryby s jedinečným dýchacím systémom, ktorý im umožňuje dýchať vzduch.

Dve nové štúdie z roku 2026, ktoré vznikli na austrálskej Flindersovej univerzite a na Čínskej akadémii vied, priniesli nové detaily o fosílnych dvojdyšníkoch starých 400 miliónov rokov. Osvetľujú anatomické premeny, ktoré viedli k vývoju štvornožcov.

Sekvenovaním genómov žijúcich dvojdyšníkov vedci získali vzácny pohľad na to, ako prechod na súš prebiehal na molekulárnej úrovni. Zistili, aké gény sa zapli, aké zmeny umožnili dýchanie vzduchu a pohyb po pevnine.

Mohlo by vás zaujímať

Iné športy

11. februára 2022

Prečo sa vlka netreba báť? Viete, aký má vlk význam v prírode?

Príbeh bez jednoduchého konca

Prechod z vody na súš teda zrejme nebol jednorazová udalosť ani záležitosť jedného druhu. Niektoré výskumy naznačujú, že tento prechod mohol nastať nezávisle u rôznych druhov.

Namiesto jednej dramatickej scény tak išlo o dlhý, rozvetvený príbeh plný slepých uličiek a prekvapivých odbočiek.

A my sme jednou z týchto odbočiek. Patríme totiž k potomkom stavovcov, ktoré sa pred 380 miliónmi rokov rozhodli zostať na súši.

Naše ruky sú premenené plutvy. Naše pľúca sú prepracovaný systém vzduchových vakových doplnkov. A naše oči sa prvýkrát naučili vidieť na vzduchu, zatiaľ čo sme ešte stáli s plutvami ponorenými v bahne.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock