Rekordní vladári
Stovky manželiek, nesmierne bohatstvo a superdlhá/superkrátka vláda. Kto boli najbohatší, najvražednejší a najdlhšie žijúci monarchovia s najväčš
Na záberoch z misie Artemis II nevidno vesmírny odpad, a pritom sú na obežnej dráhe tisícky kusov. Kde sú teda?
Posádka misie Artemis II poslala domov stovky úžasných záberov – ako Zem žiari na pozadí čierneho vesmíru, fotku odvrátenej strany Mesiaca, astronautov pri oknách kapsuly Orion. Ale ľudia si všimli niečo zaujímavé: na žiadnej z fotografií nie je vidno vesmírny odpad. Vo vesmíre by ho však malo byť neúrekom. Prečo ho teda nevidieť?
Väčšina vesmírneho odpadu nie je rozpoznateľná voľným okom – najmä pri rýchlostiach, ktorými sa pohybuje odpad aj samotní astronauti. Okrem miliónov centimetrových a väčších objektov, ktoré obiehajú Zem, sa okolo planéty točí aj asi 130 miliónov menších úlomkov, ktoré pochádzajú zo satelitov a raketovej techniky.
Najväčšia koncentrácia vesmírneho odpadu je vo výške 750 až 1 000 kilometrov nad Zemou. Astronauti misie Artemis II boli počas prvých sekúnd po štarte príliš zaneprázdnení riadením historickej misie, aby fotografovali svoje okolie. Predstavte si, že by ste fotili kamienok na diaľnici z odstupu 16 kilometrov, a to bez toho, aby ste pilotovali kozmickú loď. Asi také to bolo počas misie.
Tip na knihu: Čierne diery – Kľúč k pochopeniu vesmíru (B. Cox a J. Forshaw)
Podľa správy ESA o kozmickom prostredí z roku 2025 sa na obežnej dráhe Zeme nachádza asi 54 000 objektov väčších ako 10 cm, zhruba 1,2 milióna objektov, ktoré majú 1 – 10 cm, a viac ako 140 miliónov menších ako 1 cm.
Objekt veľký 1 cm, ktorý sa pohybuje obežnou rýchlosťou, nesie kinetickú energiu ručného granátu. Satelity Starlink od SpaceX museli v prvej polovici roku 2025 vykonať až 144 404 manévrov, aby sa vyhli možným zrážkam s odpadom.

Odborníci varujú pred tzv. Kesslerovým syndrómom. Je to scenár, v ktorom hustota objektov na nízkej obežnej dráhe Zeme narastie natoľko, že sa zrážky stanú nevyhnutnými.
Úlomky pohybujúce sa rýchlosťou vyše 28 000 km/h narazia do iných objektov, vtedy vytvoria ďalšie trosky, čo zvyšuje pravdepodobnosť ďalších zrážok. A tak to pôjde ďalej až donekonečna.
Vedci Kessler a Lewis prezentovali v roku 2025 modely, podľa ktorých je vesmírny odpad vo výške 400 až 1 000 km (teda tam, kde funguje väčšina satelitov na nízkej obežnej dráhe) už v nestabilnom stave.

Vesmírne deti zatiaľ nebudú: Spermie sú vo vesmíre dezorientované
Vesmír je nepredstaviteľne rozsiahly a aj rozmery Zeme sú ťažko predstaviteľné. Pre Artemis II a budúce posádky NASA preto stále existuje dostatok priestoru – najmä s pomocou presných počítačových modelov a technológií sledovania obežných dráh.
Vesmírny odpad je závažný problém, ale nie niečo, čo by malo vyvolávať obavy o bezpečnosť posádky.
Zábery z misie Artemis II sú krásne práve vďaka svojej čistote. Ale za touto čistotou sa skrýva nepríjemná pravda o skutočnom stave nášho kozmického okolia.
Text: Zázračná planéta
Foto: NASA