V laboratóriu JPL v NASA zapálili motor na báze lítiovej plazmy a dosiahli výkon, ktorý prekonáva všetky elektrické pohonné systémy, aké sa kedy testovali v USA. Cesta na Mars môže byť bližšie, než si myslíme.

Začiatkom roku 2026 sa v laboratóriu JPL po prvý raz rozžiarila elektróda nového typu motora pri teplote vyše 2 800 °C. Z trysky šľahal červený plameň. Nie chemický oheň, ale plazma. A výkon, ktorý motor dosiahol, prekonával všetky predchádzajúce americké testy tohto druhu.

Lítium namiesto paliva

Motor patrí do kategórie tzv. magnetoplazmadynamických (MPD) pohonov. Ide o technológiu, ktorá sa skúma od 60. rokov, ale nikdy nebola nasadená na skutočnú misiu.

Na rozdiel od bežných elektrických pohonov, ktoré používajú elektrické polia na urýchľovanie iónov, MPD motory využívajú kombináciu elektrického prúdu a magnetického poľa, čo umožňuje prevádzku pri výrazne vyšších výkonoch. 

Motor dosiahol počas testu výkon 120 kilowattov. Pre porovnanie: sonda Psyche, ktorá má v súčasnosti najvýkonnejšie elektrické pohony spomedzi všetkých kozmických prostriedkov NASA, dosahuje len asi desatinu tohto výkonu. Aj tak však môže vo vesmírnom vákuu zrýchliť na 200 000 km/h pri dlhodobej prevádzke.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

11. mája 2026

Mäkký robot vníma dotyk ako človek: Má šiesty zmysel a hýbe sa aj bez kamier

Prečo lítium a prečo teraz

Elektrické pohony využívajú až o 90 % menej paliva než tradičné chemické rakety s vysokým ťahom. V prípade dlhých medziplanetárnych misií, kde je každý kilogram paliva kritický, je to zásadný rozdiel. 

Vedecký tím zostavilo laboratórium JPL v spolupráci s Princetonskou univerzitou a Glennovým výskumným centrom NASA. Financuje ho projekt Space Nuclear Propulsion, ktorý NASA spustila v roku 2020 s cieľom vyvinúť jadrový elektrický pohon megawattovej triedy pre ľudské misie na Mars. 

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

5. mája 2026

Vedci zistili, ako sa dostať k hviezde Alfa Centauri už za 20 rokov

Dlhá cesta pred nami

Ľudská misia na Mars by si mala vyžadovať 2 až 4 megawatty výkonu. Na to by bolo potrebných viacero MPD pohonov, ktoré by museli fungovať nepretržite viac ako 23 000 hodín. Dnešný prototyp dosahuje 120 kilowattov, teda menej než desatinu potrebného výkonu. 

Celková ľudská misia na Mars by trvala asi 2,6 roka: 6 až 9 mesiacov letu k Marsu, 18 mesiacov na povrchu a ďalší let späť. Jadrový elektrický pohon by mohol tento čas skrátiť a zároveň umožniť dopravu oveľa väčšieho nákladu. 

„V NASA pracujeme na mnohých veciach naraz a Mars máme stále na mysli. Úspešný výkon nového pohonu v tomto teste ukazuje skutočný pokrok smerom k vyslaniu ľudí na červenú planétu,“ uviedol šéf NASA Jared Isaacman. 

Motor teda prešiel prvým testom. Cesta na Mars je stále dlhá, ale jej pohonná jednotka práve dostala zelenú.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock