Keď výskumná loď narazila na dne Južného oceánu na kostrové pozostatky, vedci na palube lode netušili, že objavili niečo výnimočné. Bol to prevratný objav, a to hneď v dvoch smeroch. Vedci zaznamenali prvý prirodzený „veľrybí pád“ v Antarktíde a spolu s ním objavili celý mikrokozmos tvorov, ktorých veda doteraz nepoznala.

Veľrybí pád: oáza v tme

Veľké telá veľrýb, ktoré po smrti klesnú na morské dno, sú zdroj potravy pre rôzne typy tvorov: pre oportunistické druhy, ktoré sa živia čímkoľvek dostupným, pre živočíchy závislé od chemickej energie (podobné tým, ktoré žijú pri hydrotermálnych prieduchoch) a pre špecialistov, ako sú červy z rodu Osedax, ktoré sa dokážu živiť priamo kosťou.

Nová lokalita bola navyše mimoriadne zaujímavá aj z geologického hľadiska. Kostra ležala v podmorskej sopečnej kaldere, v tesnej blízkosti (menej ako 250 metrov) od aktívnych hydrotermálnych prieduchov.

Pomocou DNA vedci dokázali určiť, že kostrové pozostatky patrili antarktickej minke (Balaenoptera bonaerensis). Telo už bolo v pokročilom štádiu rozkladu a jeho kosti osídlila pestrá fauna vrátane deväť doteraz neznámych druhov živočíchov.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

19. mája 2025

Včelie záležitosti

Krok za krokom cez ekosystémy

Jedným z kľúčových zistení bolo, že niektoré druhy v okolí tela veľryby sa zhodovali s druhmi, ktoré sa našli pri neďalekých hydrotermálnych prieduchoch. Medzi živočíchmi, ktoré hodovali na kostiach, bol aj neznámy druh morského slimáka z rodu Lepetodrilus, ktorý bol objavený aj pri neďalekých hydrotermálnych prieduchoch. To naznačuje, že mŕtve telo veľryby môže fungovať ako most medzi dvoma inak oddelenými hlbinnými ekosystémami – napríklad medzi vzdialenými hydrotermálnymi prieduchmi.

Mŕtve telo veľryby tak slúži ako most, po ktorom sa život šíri z jedného izolovaného prostredia do druhého.

Osobitnú pozornosť vedci venovali červom z rodu Osedax, tzv. zombie červom. Opísali tu tri nové druhy červov , čím rozšírili diverzitu a geografický výskyt tohto rodu.

Mohlo by vás zaujímať

Beh

31. januára 2026

Zablaťte si tenisky pri trailovom behu

Tuk rozhoduje o živote

Vedci zároveň overili zaujímavú hypotézu: nie všetky kosti veľryby sú pre hlbinný život rovnako atraktívne. Kosti s vyšším obsahom tuku priťahujú hustejšie kolónie sírnych baktérií a kde je viac baktérií, tam je aj viac živočíchov, ktoré sa nimi živia. Obsah tuku v kosti teda priamo určuje, ako bohatý ekosystém nad ňou vyrastie.

Posmrtný pád veľryby tak nesymbolizuje len koniec, ale aj začiatok. Na dne neďaleko Antarktídy uživila jedna kostra desiatky druhov a pomohla vedcom nahliadnuť do sveta, ktorý ešte len začíname chápať.

Text: Zázračná planéta

Foto: UK Natural Environment Research Council ChEsSo Consortium