Žiadna láva, žiadne výbuchy, žiadny popol. Medzinárodný tím vedcov z ETH Zürich teraz odhalil, čo sa dialo pod povrchom sopky Methana. A záver prepisuje naše chápanie vulkanického nebezpečenstva.

Na polostrove Methana pri Aténach sa týči tichá hora. Jej posledná historicky zaznamenaná erupcia sa odohrala okolo roku 250 pred n. l. Opísal ju grécky historik Strabón a odvtedy sa hora neozvala. Miestni obyvatelia, turisti aj geológovia ju považujú za bezpečnú. Nová štúdia však hovorí niečo iné.

Zirkóny ako čierne skrinky sopky

Medzinárodný tím vedcov pod vedením výskumníkov z ETH Zürich zrekonštruoval dlhodobú históriu sopky Methana. Výsledky sú zarážajúce.

Kľúčom k objavu boli drobné minerály zvané zirkóny. Tieto kryštály vznikajú vo vnútri magmatických rezervoárov v zemskej kôre, keď sa magma ochladzuje. Zachovávajú v sebe informácie o tom, kedy a za akých podmienok vznikli.

„Zirkónové kryštály môžeme považovať za malé čierne skrinky ako z lietadla,“ opisuje tím z ETH Zürich. Vedci analyzovali vzorky hornín z 31 lokalít v rámci sopky, čím pokryli históriu siahajúcu viac ako pol milióna rokov do minulosti.

Záver bol prekvapivý. Vrchol tvorby zirkónov nastal práve počas najdlhšieho tichého obdobia Methany, teda medzi 280 000 a 170 000 rokmi pred súčasnosťou. Kým sa sopka javila ako mŕtva, hlboko pod povrchom sa aktívne hromadila magma.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

9. apríla 2026

Zabudnutá apokalypsa: Našlo sa prvé masové vymieranie?

Prečo sopka mlčala tak dlho?

Odpoveď sa ukrýva v chémii magmy. Methana leží nad subdukčnou zónou. Je to miesto, kde sa africká tektonická doska vnára pod egejskú. Magma preto pochádza z roztaveného oceánskeho dna, ktoré je presýtené vodou.

Hlboko v zemskej kôre, kde je obrovský tlak, voda pomáha takejto vodou nasýtenej magme zostať v tekutom stave. Ale keď magma stúpa smerom k povrchu, tlak klesá a voda začína z magmy unikať. Unikajúca voda spúšťa kryštalizáciu, magma hustne a stráca schopnosť stúpať ďalej.

Výsledkom je paradox: sopka sa sama zabrzdí. Namiesto erupcie magma stagnuje a rezervoár rastie. Čím dlhšie sopka mlčí, tým väčší a potenciálne nebezpečnejší rezervoár sa môže hromadiť.

„Zistili sme, že sopky môžu ‚dýchať‘ pod zemou po tisícročia bez toho, aby sa čokoľvek prejavilo na povrchu,“ hovorí vedúci autor štúdie, vulkanológ Olivier Bachmann z ETH Zürich.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

9. januára 2026

Poznáte živočíchy žijúce na Slovensku?

Globálne dôsledky pre hodnotenie rizík

Doteraz sa predpokladalo, že sopka sa môže považovať za vyhasnutú po zhruba 10 000 rokoch nečinnosti. Methana túto hranicu prekračuje desaťnásobne, a pritom vlastne nikdy nevyhasla.

„Dlhé obdobie vulkanického ticha neznamená, že sopka je bezpečná. Naopak, môže to signalizovať hromadenie veľkého a potenciálne nebezpečnejšieho magmatického systému,“ upozorňujú autori štúdie.

V novembri roku 2025 vybuchla etiópska sopka Hayli Gubbi po takmer 12 000 rokoch ticha. A iránska sopka Taftan, ktorá neprejavila aktivitu už 700 000 rokov, vykazuje pod povrchom podľa nedávnych meraní znaky nepokoja.

Sopka Methana teda nie je výnimka – je varovný príklad. Sopky po celom svete, od Grécka cez Taliansko, Indonéziu a Filipíny až po USA a Japonsko, by mohli byť v rovnakej situácii.

„Pre autority zaoberajúce sa sopečnou činnosťou to znamená, že by mali prehodnotiť stupeň ohrozenia zo strany sopiek, ktoré boli tiché desiatky tisícov rokov, ale vykazujú príznaky magmatického nepokoja,“ uzatvára Bachmann.

Tichá sopka teda nemusí byť mŕtva sopka. Môže to byť len sopka, ktorá čaká.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock