Desať revolučných objavov, ktoré zmenili medicínu
Medicína prešla dlhou cestou, vďaka ktorej dnes môžeme žiť dlhšie, zdravšie a kvalitnejšie.
Ešte nedávno sa diskutovalo, či antihmota vôbec existuje. Najnovšie ju už vedci dokážu prevážať.
Polhodinová jazda po areáli CERN-u je prvým krokom k prenosu antihmoty do iných európskych vedeckých inštitúcií. Vďaka tomu ju tak budú môcť skúmať viaceré inštitúcie a mnohí iní vedci.
Antihmota patrí k najzáhadnejším a najkrehkejším látkam vo vesmíre. V okamihu, keď sa dotkne bežnej hmoty, čo je prakticky čokoľvek okolo nás, obe látky sa okamžite anihilujú v záblesku energie. Previezť ju kamkoľvek sa preto javí takmer ako nemožná misia. Vedcom z experimentu BASE v CERN-e sa to napriek tomu podarilo.
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 2.)
Tím vedcov uložil 92 antiprotónov do inovatívnej prenosnej kryogénnej Penningovej pasce BASE-STEP, odpojil ju od pôvodného zariadenia a naložil na nákladné auto. Po jazde bola pasca znovu pripojená a všetky antiprotóny tam stále boli. Celá operácia trvala asi tri hodiny, samotná jazda po areáli CERN-u len pol hodiny.
Podľa zákonov fyziky mal veľký tresk vyprodukovať rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Tie by sa navzájom anihilovali a zanechali prázdny vesmír. Náš vesmír je však plný hmoty – a toto nevyrovnané rozloženie fyzikov fascinuje už desaťročia. Experiment BASE sa zameriava na ultrapresné meranie vlastností antiprotónov a porovnáva ich s bežnými protónmi. Akýkoľvek, aj nepatrný rozdiel by mohol poskytnúť kľúč k vysvetleniu, prečo hmota vo vesmíre „vyhrala“.
Prechádzka po lane medzi 2 kabínami vo výške 380 m
Problémom sú magnetické rušenia, ktoré generovujú stroje CERN-u. Tie totiž obmedzujú presnosť meraní. Riešením je dostať antiprotóny preč. „Ak budeme tieto experimenty robiť mimo akcelerátorového zariadenia, dokážeme merať 100- až 1000-krát presnejšie,“ vysvetlil Stefan Ulmer, vedúci experimentu.
Zariadenie BASE-STEP obsahuje supravodivý magnet, kryogénne chladenie na -269 °C, záložné napájanie a vákuovú komoru. Celý váži tisíc kilogramov. Napriek tomu ide o dostatočne kompaktný stroj, takže sa zmestí na nákladné auto a prejde bežnými dverami laboratória.
Antiprotóny boli pred prevozom suspendované vo vákuu a akýkoľvek kontakt so stenami komory (ktoré sú vyrobené z bežnej hmoty) by znamenal ich okamžitú anihiláciu.
Množstvo prevezených antiprotónov je nepatrné: ich hmotnosť zodpovedá asi stovke atómom vodíka. Aj keby sa niečo pokazilo, uvoľnená energia by bola takmer nemerateľná.
Utorková jazda bola len testovacia. Skutočným cieľom je dopraviť antiprotóny na Univerzitu Heinricha Heineho v Düsseldorfe, čo je osem hodín jazdy. Tamojšie laboratórium je izolované od magnetického rušenia CERN-u a je tak ideálne pre presné merania. Univerzita bude pripravená najskôr v roku 2029.
Prečo majú koaly taký nezvyčajne hlboký hlas?
Kľúčovým problémom zostáva výdrž: pasca udrží antiprotóny len štyri hodiny, čiže menej, než trvá cesta.
Utorková jazda však predstavuje historický míľnik. Po prvýkrát v dejinách bola antihmota úspešne prepravená mimo laboratória. Odpoveď na jednu z najhlbších otázok fyziky sa tak raz možno začne práve týmto pol hodinovým výletom po areáli CERN-u.
Text: Zázračná planéta
Foto: CERN