Čo sa deje s našim mozgom keď snívame?
V noci prechádzame rôznymi štádiami spánku.
Prelomový krok: Prvý raz sa podarilo previezť antihmotu
Ešte nedávno sa diskutovalo, či antihmota vôbec existuje. Najnovšie ju už vedci dokážu prevážať.
Polhodinová jazda po areáli CERN-u je prvým krokom k prenosu antihmoty do iných európskych vedeckých inštitúcií. Vďaka tomu ju tak budú môcť skúmať viaceré inštitúcie a mnohí iní vedci.
Antihmota patrí k najzáhadnejším a najkrehkejším látkam vo vesmíre. V okamihu, keď sa dotkne bežnej hmoty, čo je prakticky čokoľvek okolo nás, obe látky sa okamžite anihilujú v záblesku energie. Previezť ju kamkoľvek sa preto javí takmer ako nemožná misia. Vedcom z experimentu BASE v CERN-e sa to napriek tomu podarilo.
Mohlo by vás zaujímať
Tip na knihu: Skutočná skrytá pravda o svete (David Graeber)
92 antiprotónov v nákladiaku
Tím vedcov uložil 92 antiprotónov do inovatívnej prenosnej kryogénnej Penningovej pasce BASE-STEP, odpojil ju od pôvodného zariadenia a naložil na nákladné auto. Po jazde bola pasca znovu pripojená a všetky antiprotóny tam stále boli. Celá operácia trvala asi tri hodiny, samotná jazda po areáli CERN-u len pol hodiny.
Prečo je to dôležité?
Podľa zákonov fyziky mal veľký tresk vyprodukovať rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Tie by sa navzájom anihilovali a zanechali prázdny vesmír. Náš vesmír je však plný hmoty – a toto nevyrovnané rozloženie fyzikov fascinuje už desaťročia. Experiment BASE sa zameriava na ultrapresné meranie vlastností antiprotónov a porovnáva ich s bežnými protónmi. Akýkoľvek, aj nepatrný rozdiel by mohol poskytnúť kľúč k vysvetleniu, prečo hmota vo vesmíre „vyhrala“.
Mohlo by vás zaujímať
Prečo majú koaly taký nezvyčajne hlboký hlas?
Problémom sú magnetické rušenia, ktoré generovujú stroje CERN-u. Tie totiž obmedzujú presnosť meraní. Riešením je dostať antiprotóny preč. „Ak budeme tieto experimenty robiť mimo akcelerátorového zariadenia, dokážeme merať 100- až 1000-krát presnejšie,“ vysvetlil Stefan Ulmer, vedúci experimentu.
Technologický zázrak
Zariadenie BASE-STEP obsahuje supravodivý magnet, kryogénne chladenie na -269 °C, záložné napájanie a vákuovú komoru. Celý váži tisíc kilogramov. Napriek tomu ide o dostatočne kompaktný stroj, takže sa zmestí na nákladné auto a prejde bežnými dverami laboratória.
Antiprotóny boli pred prevozom suspendované vo vákuu a akýkoľvek kontakt so stenami komory (ktoré sú vyrobené z bežnej hmoty) by znamenal ich okamžitú anihiláciu.
Množstvo prevezených antiprotónov je nepatrné: ich hmotnosť zodpovedá asi stovke atómom vodíka. Aj keby sa niečo pokazilo, uvoľnená energia by bola takmer nemerateľná.
Ďalší cieľ: Düsseldorf
Utorková jazda bola len testovacia. Skutočným cieľom je dopraviť antiprotóny na Univerzitu Heinricha Heineho v Düsseldorfe, čo je osem hodín jazdy. Tamojšie laboratórium je izolované od magnetického rušenia CERN-u a je tak ideálne pre presné merania. Univerzita bude pripravená najskôr v roku 2029.
Mohlo by vás zaujímať
Čo nové v našej Zázračnej planéte?
Kľúčovým problémom zostáva výdrž: pasca udrží antiprotóny len štyri hodiny, čiže menej, než trvá cesta.
Utorková jazda však predstavuje historický míľnik. Po prvýkrát v dejinách bola antihmota úspešne prepravená mimo laboratória. Odpoveď na jednu z najhlbších otázok fyziky sa tak raz možno začne práve týmto pol hodinovým výletom po areáli CERN-u.
Text: Zázračná planéta
Foto: CERN
1/1
