Prečo máme biele oči? Tento detail zmenil históriu ľudstva
Zo všetkých 92 skúmaných druhov primátov má len jeden druh skutočne biele beľmo oka a sú to práve ľudia. Nie je to náhoda.
Tisíc ľudí nakreslilo, kde v tele cítia strach, hnev a odpor. Potom to zopakovali, ale pri čítaní politických pojmov. Zistilo sa, že politika nezasahuje len myseľ. Zasahuje celé telo a inak než čokoľvek iné.
Každý ten pocit pozná. Prečítate si správu o politickej udalosti a niečo vo vás stuhne. Alebo sa naopak rozbúši. Alebo vás ťaží niečo neurčité, čo nie je smútok ani hnev, ale akási zmes oboch.
Nová štúdia vedcov z Londýnskej univerzity teraz dokazuje, že tento pocit nie je len metafora. Je to merateľná fyziologická realita a líši sa od bežných emócií spôsobom, ktorý vedci nečakali.
Tím vedcov viedla Dr. Andrea Vik a profesor Manos Tsakiris. Tí požiadali takmer tisíc účastníkov výskumu, aby na siluete ľudského tela zaznačili, kde a ako intenzívne cítia rôzne emócie.
Nástroj, ktorý použili, sa nazýva emBODY. Je to digitálna metóda mapovania telesných vnemov, ktoré sú spojené s emocionálnymi stavmi.
Najprv účastníci mapovali bežné emócie: hnev, úzkosť, depresiu, odpor a nádej v každodennom živote. Potom mali mapovanie opakovať v rámci politicky nabitých pojmov – terorizmus, zločin, imigrácia, klimatická zmena.
Výsledky výskumu odhalili niečo prekvapivé.
Predchádzajúci výskum ukázal, že základné emócie ľudia prežívajú telesne podobne naprieč rôznymi kultúrami.
Depresia sa takmer univerzálne prejavuje ako rozšírená deaktivácia tela – pocit tiaže a straty energie.
Hnev je naopak vysoko aktivizujúca emócia, ktorá sa sústreďuje v hrudníku, v hlave a v rukách – pripravuje telo na akciu.
Politické emócie tieto vzory narúšajú. „Ľudia zvyčajne cítia, že celé telo sa deaktivuje, keď pociťujú depresiu. Avšak politicky podmienená depresia je mobilizujúcejšia,“ vysvetľuje Tsakiris.
Politická depresia sa podľa výsledkov štúdie prejavuje ako intenzívnejšie vnemy v rámci trupu a končatín. Telo sa pripravuje na reakciu, nie na únik. Je to fyziologicky iný stav než bežný smútok.
Politický odpor bol možno najprekvapivejším zistením. Bežný odpor, aký cítime napríklad pri pohľade na pokazené jedlo, sa telesne sústreďuje v žalúdku a v krku. Ale politický odpor vyzerá úplne inak: telesná mapa sa vtedy podobá hnevu. Vysoká aktivácia sa odohráva v hlave a v hornej časti tela.
Odpor k politickej situácii telo nespracúva ako nevoľnosť, ale ako hrozbu, ktorá si vyžaduje konfrontáciu.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
„Politika samotná môže byť výrazný zdroj emocionálnej záťaže,“ píšu autori štúdie. Toto tvrdenie má ďalekosiahle dôsledky.
Ak politické emócie systematicky aktivujú telo inak než bežné emócie, teda intenzívnejšie, mobilizujúcejšie a menej predvídateľne, vysvetľovalo by to, prečo je politická polarizácia taká vyčerpávajúca a prečo je z nej také ťažké vystúpiť.
Štúdia odhalila aj ideologické rozdiely. Účastníci s demokratickými názormi uvádzali silnejšie telesné vnemy spojené s negatívnymi politickými emóciami – hnevom, úzkosťou, depresiou a odporom – než účastníci s konzervatívnejšími a autokratickejšími názormi.
Vedci upozorňujú, že štúdia bola robená v americkom kontexte a výsledky nemusia platiť univerzálne.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Najdôležitejším záverom štúdie však nie je popis toho, kde ľudia cítia politický hnev. Dôležitejší je však iný záver: to, čo cítime v tele, priamo ovplyvňuje, ako sa správame politicky.
„Cítiť niečo intenzívnejšie je pravdepodobne dobrá vec pre demokraciu,“ hovorí Tsakiris. „Kľúčom nie je cítiť menej. Je to najprv pochopiť, čo vlastne cítime, a potom sa naučiť na to reagovať s rozvahou, nie impulzívne.“
Výskumníci dúfajú, že pochopenie telesného rozmeru politických emócií pomôže pri vývoji intervencií, ktoré by mali znížiť polarizáciu. Nie tým, že ľudí zbaví emócií, ale tým, že sa ľudia naučia s nimi pracovať vedomejšie.
Politické správy nie sú len informácie. Pre telo sú fyzickým zážitkom. A nová štúdia ukazuje, že tento zážitok je hlbší a zložitejší, než sme si mysleli.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock