Na malom koralovom ostrove v Tichom oceáne leží betónová kupola s priemerom 115 metrov. Pod ňou sa nachádza viac ako 120 000 ton rádioaktívneho odpadu. Je to pozostatok amerického jadrového testovacieho programu z čias studenej vojny. Dnes je však už kupola popraskaná a hladina mora okolo nej stúpa.

Dedičstvo atómových testov

V rokoch 1946 až 1958 odpálili USA na atoloch, ktoré sú súčasťou Marshallových ostrovov, 67 jadrových bômb. Viac ako 300 obyvateľov ostrovov muselo opustiť svoje domovy, aby uvoľnili miesto americkému jadrovému programu.

Jednou z bômb, ktorá tu vybuchla, bola bomba Cactus s výkonom 18 kiloton. Vybuchla nad ostrovom Runit a zanechala za sebou 10 metrov hlboký kráter.

V rokoch 1977 až 1980 zaplnili Američania tento kráter kontaminovanou pôdou a odpadom zo šiestich ostrovov atolu Enewetaka. Zapečatili ho betónovou platňou a vznikol tzv. Runit Dome, ktorý miestni prezývajú jednoducho „Hrobka“.

Mohlo by vás zaujímať

Človek

9. júla 2026

Ako si dorásť končatiny po amputácii? Odpoveď má axolotl

Praskliny a stúpajúce more

Dnes je to od vzniku krytu takmer päťdesiat rokov a kupola sa začína pomaly rozpadávať. Praskliny lemujú celý jej vonkajší plášť, podzemná voda preniká pod základy konštrukcie a je možné, že kontaminovaný materiál preniká do okolitej lagúny.

Ivana Nikolic-Hughes je chemička z Kolumbijskej univerzity, ktorá videla praskliny na vlastné oči počas merania radiačných hladín v roku 2018. „Keďže hladina mora stúpa a búrky sa zosilňujú, obávame sa, že kupola sa môže rozpadnúť. Runit je len asi 30 kilometrov od obývaných oblastí a miestni využívajú okolitú lagúnu. Dôsledky by mohli byť devastačné,“ uviedla vedkyňa.

Mohlo by vás zaujímať

História

1. júla 2026

Prečo sa vo vraku Titanicu nenašli ľudské pozostatky?

Plutónium na 24 000 rokov

Jednou z najznepokojujúcejších látok v tejto lokalite je plutónium-239. Ide o rádioaktívny izotop, ktorý sa používa na výrobu jadrových zbraní. Nebezpečný pritom zostáva viac ako 24 000 rokov.

Jadrový inžinier Arjun Makhijani upozorňuje, že žiadna betónová konštrukcia nemôže vydržať ani zlomok takého času. „Praskliny sa tu objavili ani nie za 50 rokov,“ hovorí.

Americké ministerstvo energetiky tvrdí, že kupole nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo kolapsu a že lagúna je aj tak kontaminovaná z testov. Ivana Nikolic-Hughes je však skeptická: „Ak je v lagúne omnoho viac odpadu, prečo tú kupolu vôbec stavali?“

Vláda Marshallových ostrovov tvrdí, že nemá technické ani finančné kapacity problém riešiť. Dohoda o voľnom pridružení z roku 1986 vyrovnala „všetky nároky, minulé aj budúce“ súvisiace s jadrovými testmi. To znamená, že USA sa zodpovednosti zbavili a dôsledky testov aj osud kupoly ostali na pleciach Marshallových ostrovov.

Teraz sa tu stretávajú klimatická zmena a jadrový odkaz studenej vojny a výsledok môže byť katastrofálny.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons