Salaše: Revolúciu v chove oviec k nám priniesli valasi
Ovce patria k slovenským horám rovnako ako medvede a valasi sú pre ne snáď ešte typickejší ako horolezci.
Takmer každý Bratislavčan ju pozná. A kto ju nepozná, pravdepodobne už o nej počul. Bratislavská hrádza je ideálne miesto na relax, víkendovú pohodu, rôzne športové aktivity.
K tým jednoduchším aktivitám patria prechádzky a opaľovanie a k zložitejším, ktoré si vyžadujú väčšiu mieru sústredenia a zapájania viacerých svalových skupín, cyklistika, korčuľovanie, beh.
Na Slovensku je budovanie cyklochodníkov ešte stále výsledkom vyčerpávajúceho úsilia len zanietených jednotlivcov, a nie výsledkom programu mestských častí, ktorý má havu a pätu.
Cyklisti sú v dopravnom zmätku považovaní za menšinu nehodnú vlastných práv, a preto sa nečudujeme, že kúsok zeme, akým je hrázda, sa stretáva s príchodom pekného počasia s čoraz väčšou obľubou.
Svojou kilometrážou a kvalitou asfaltu je hrádza obľúbeným útočiskom pre širokú verejnosť a hlavne tých, ktorí sa pri svojej činnosti nechcú dať rušiť motorovými vozidlami.
Spravte si víkendový výlet do Bratislavy, máte možnosť ukázať deťom hlavné mesto a popri tom si aj trochu zašportovať.
Bratislavská hrádza tvorí akýsi polkruh súvislého športového vyžitia. Vinie sa okolo obidvoch brehov Dunaja a jedna strana je pomenovaná petržalská hrádza, druhá je známa ako slovnaftská.
Petržalská časť sa začína pod Starým mostom a zavedie vás až do Gabčíkova, kde môžete prejsť na druhú stranu, a ak nie, vrátite sa tou istou cestou naspäť. Dôležité je tiež spomenúť kompu vo Vojke, resp. Kyselici (slovnaftská strana), ktorá vás prevezie cez Dunaj, a tak môžete vo svojej jazde pokračovať na jeho druhom brehu.
Ak sa rozhodnete odšliapať si to až do Gabčíkova, bude to znamenať výlet približne 100 km (závisí od miesta štartu). Nehovoriac o tom, že sa môžete napojiť na ďalšie cyklocesty a odbicyklovať trebárs do Rakúska.
Kvalita asfaltu je dosť slušná aj pre náročnejších, ale nie vždy a všade. Najlepšie je na tom petržalská časť po Čunovo. Ak však máte v úmysle pokračovať až do Gabčíkova, počítajte s menšími nerovnosťami.
Určite to však nie je také zlé, aby sa táto trasa nedala zvládať aj na cestnom bicykli s tvrdými kolesami. Len istá miera komfortu vždy zastane v Čunove a ďalej s vami jednoducho odmieta pokračovať.
Hrádza je vec verejná. Jednoducho, stret viacerých špecifických okolností súvisiacich hlavne s počasím a dňom v týždni znamená, že na tomto výseku asfaltovej trasy sa v rovnakom čase pohybu je veľa ľudí. Veľmi veľa ľudí. Najfrekventovanejšia časť býva už niekoľkokrát spomínaná petržalská strana. Pravdepodobne aj vďaka prítomnosti veľkého množstva bufetov. Za Čunovom nadšenie opadáva a vy si môžete užívať nerušenejší šum Dunaja a vietor vo vlasoch.
Na hrádzi platí jednoduchá priama úmernosť – čím viac stupňov na teplomeri, tým viac športuchtivých jedincov a tým vyššia pravdepodobnosť nechcených stretov. Najnebezpečnejšie je spojenie cyklista – korčuliar, pretože rýchlosť obidvoch býva zväčša nie úplne zanedbateľná, a tak sa ich vzájomné zblíženie nekončí práve slzami smiechu.
Pre bezpečnosť obidvoch skupín bolo spravené maximum. Od Kutlíkovej ulice až po Čunovo sú dve časti hrádze: vrchná, užšia časť slúži korčuliarom, zatiaľ čo spodná, širšia časť je určená cyklistom. Ale až príliš veľa ľudí to nerešpektuje, a tak si budeme musieť počkať na disciplinovanejšiu generáciu, ak chceme mať hrádzu bezpečnejšiu.

Bratislavská hrádza je obľúbená aj vďaka živočíšnemu faktoru, resp. pudom. Málokde nájdete takú veľkú koncentráciu sporo odetých slečien a pánov s vymakanými postavami. A tak okrem populácie, ktorá tento priestor využíva na číre športovanie, nájdete tu aj dve skupiny ľudí: obdivovateľov a obdivovaných. Neznamená to však, že tieto dve skupiny sa neprelínajú.
+ neprítomnosť motorových vozidiel
+ kvalita asfaltu
+ veľa bufetov
+ vhodné pre veľa športov: cyklistika, korčuľovanie, behanie, beh na kolieskových bežkách
– množstvo ľudí za pekného počasia
– nedisciplinovanosť
– pozor na zlodejov bicyklov pri bufetoch
Text: Redakcia
Foto: Shutterstock