Devínske jazero je slovenské Serengeti
V parku pálffyovského poľovníckeho zámku v rakúskom mestečku Marchegg sa každú jar na všetky strany rozlieha klepotanie zobákov. To sa miestni bocianí mládenci chvália svojimi hniezdami, ktoré po prílete zo zimoviska v Afrike opravili a dobudovali, aby na ne lákali bocianie slečny.
Pretože bociany nežijú v trvalých vzťahoch, ale samička si partnera na danú sezónu vyberá podľa kvality hniezda. To však nie je prípad mladého bociana hniezdiaceho na jednom zo zámockých komínov.
“Aj keď je hniezdo viditeľne nedobudované, bocian si partnerku našiel,” smeje sa Andreas Pataki z miestnej rezervácie spracovanej organizáciou WWF s tým, že samotné bocianie hniezdo môže dosiahnuť výšku až dva metre a hmotnosť dve tony.
Viete naozaj všetko o meste, v ktorom žijete? Veľkolepá história Bratislavy, o ktorej nik nehovorí.
Marchegg je známy najväčšou kolóniou bocianov hniezdiacich na stromoch v strednej Európe. Každoročne sem prilieta približne 70 párov týchto elegantných vtákov. Najlepšie ich možno obdivovať z drevenej vyhliadkovej veže v rezervácii spracovanej WWF pár desiatok metrov od zámku. Pozorovať je ich možné aj na slovenskej strane, keďže aj keď hniezdia na pokojnejšom rakúskom brehu Moravy, “na stravu” chodia na slovenskú stranu – do žírnej oblasti zvanej Devínske jazero. Tu nachádzajú dostatok rôznorodej potravy.
Názov tohto najväčšieho a najzachovanejšieho komplexu záplavových lúk nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe mierne zavádza, keďže jazerom sa stáva, len keď sa Morava vyleje z brehov. Vďaka tomuto fenoménu sa vyznačuje vysokým druhovým bohatstvom z hľadiska fauny aj flóry. Milovníci prírody tu môžu pozorovať vzácne druhy vtákov, ako sú orliaky morské, haje červené a tmavé či celosvetovo ohrozený chriašteľ poľný. Miestami sa tu vyskytuje viac ako 30 druhov rastlín na štvorcový meter. Nie bezdôvodne volá známy fotograf a filmár prírody Tomáš Hulík túto oblasť slovenské Serengeti.
Dôvodom, prečo sa tu zachovala takmer nedotknutá príroda, je bývalá železná opona, ktorá bránila narušovaniu prirodzeného prírodného prostredia hospodárskou činnosťou. Do širokého pohraničného pásma ohraničeného vysokým plotom z ostnatého drôtu mali prístup len pohraničníci. Dnes je bývalá asfaltová cestička, takzvaná signálka, ktorú pohraničníci využívali počas pochôdzok, súčasťou medzinárodnej cyklotrasy EuroVelo 13, Cesta železnej opony.
Za najpestrejšie sfarbeným vtákom vyskytujúcim sa na Slovensku, včelárikom zlatým, sa však treba vybrať k známemu nálezisku skamenelín Sandbergu. V jeho kolmých pieskovcových stenách si včeláriky, ktorých ornitológ Ján Dobšovič volá aj slovenské papagáje, budujú až meter hlboké nory.
V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom či súčasťou pobrežného ostrovného systému. Bohaté nálezy fosílií sú dôkazom, že toto územie spolu s Devínskou Kobylou odjakživa prekypovalo životom.
“Rastie tu viacero rastlín, ktoré sa inde na Slovensku nevyskytujú. Živočíchov tu bolo zaznamenaných vyše päťtisíc druhov, prevažne bezstavovcov,” vymenúva prírodné bohatstvo Devínskej Kobyly entomológ Marek Semelbauer z Ústavu zoológie SAV v Bratislave.
Na jar tu kvitnú fialové poniklece a žiarivo žlté hlaváčiky jarné a na chodníkoch sa pária májky, čierne chrobáky typické pre túto oblasť. V máji tu tisícky stebiel kavyľa pôvabného povievajú vo vetre a o pár týždňov neskôr tu možno obdivovať vzácne orchidey. V neďalekom bývalom Waitovom lome návštevníci nájdu stádo kôz. Tie sa starajú, aby miestne skalnaté lúky znova nezarástli a aby tu tak našli svoj životný priestor vzácne druhy rastlín a živočíchov. Alebo sa môžu prejsť až do samého stredu labyrintu vybudovaného z kameňov, ktorý je vernou kópiou toho z dlažby gotickej katedrály vo francúzskom Chartres.
Na samom vrchole Devínskej Kobyly, ktorá je so svojou výškou 514 metrov najvyšším vrcholom Bratislavy, sa nachádza subtílna kovová vyhliadková veža. Má tvar modlivky, ďalšieho chrobáka typického pre túto oblasť. Vyrástla na území bývalej raketovej základne z čias studenej vojny, ktorá je sama osebe zaujímavým miestom na návštevu.
Na svoje si tu prídu aj rybári. Rieka Morava a jej mŕtve ramená, okrem chránených oblastí, slúžia ako rybárske revíry bohaté najmä na kaprovité ryby, ale vyskytujú sa tu aj štuky alebo sumce.
Neobyčajný zážitok ponúka rybačka na sútoku riek Dunaj a Morava. Ešte donedávna bola Morava pre rybárov nielen nedostupná, ale aj prísne strážená, keďže tvorí hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom.
Tento článok vznikol vďaka finančnej podpore EÚ a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Rakúsko a realizácii projektu Kultúra a príroda na Zelenom páse. Viac informácií o projekte a jeho cieľoch a realizovaných aktivitách nájdete na stránke www.ev13.sk .
