5 unikátov Vysokých Tatier

Kamzík vrchovský tatranský

Kamzík je symbolom Tatranského národného parku. Je to vlastne divoká koza, ktorá sa živí trávou, bylinami a lišajníkmi a svoje dni trávi skákaním po skalách a lúkach. Na chrbte jej vyrastajú predĺžené chlpy, ktoré pri vzrušení vztýči. Nazýva sa tiež „kamzíčia hriva“.

Kamzíka spoznáte podľa rohov, ktoré sú na konci zahnuté. V lete má hrdzavú až hrdzavohnedú farbu, ale v zime ho v náročných podmienkach chráni hustá a tmavá srsť.

Kamzíčie stáda vedú väčšinou najsilnejšie samice. Aj v prípade kamzíkov sa môžete vydať na pozorovaciu exkurziu do srdca národného parku.

Môže vás zaujímať:

Bežecké inšpirácie – malebné slovenské trasy

Svišť vrchovský

Svišť je najväčší slovenský vysokohorský hlodavec. Život trávi na otvorených plochách alpínskych lúk a vyhýba sa lesom.

Je to pravý zimný spáč – počas spánku sa mu zníži činnosť srdca a krvný tlak, klesne mu teplota tela, počet nádychov a spotreba kyslíka.

Svište sa ukladajú na spánok vypasené až na dvojnásobok svojej hmotnosti. Ešte v prvej polovici minulého storočia boli celé rodiny vykopávané z nôr. V súčasnosti žije na území TANAP-u približne 1 400 svišťov a po ich stopách sa môžete vydať aj vy.

Botanická záhrada

Expozícia tatranskej prírody v botanickej záhrade ponúka návštevníkom možnosť spoznať a pozorovať až 330 vzácnych i ohrozených druhov tatranských rastlín a stromov. Nechýbajú ani vzácne vysokohorské druhy, z ktorých mnohé patria k tzv. endemitom, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Vidieť tu môžete tiež niektoré druhy flóry, ktoré nemožno vidieť v blízkosti značkovaných horských chodníkov.

Poslaním expozície je ochrana a zachovanie vzácnych a ohrozených druhov tatranských rastlín a stromov.

Expozíciu tatranskej prírody nájdete na okraji obce Tatranská Lomnica, pri hoteli Sorea Titris, je otvorená denne od 1. mája 2020 do 20. septembra 2020. Vstupné je 2,50 €. Malú prírodnú botanickú záhradu nájdete aj na Lomnickom štíte, kam vás vyvezie lanovka.

Môže vás zaujímať:

Na hory s profíkom. Ako si vybrať vhodnú túru a dobrého horského vodcu?

Vrchol Rysy

Na vrchole Rysov vo výške 2 499,6 m n. m. sa nachádza najvyšší bod našej štátnej hranice. Vedie k nemu turistický chodník z Chaty pod Rysmi, ktorá je vo výške 2 2 50 m n. m. najvyššie položenou tatranskou chatou. Bola postavená v roku 1933 a je jediná, ktorá je mimo hlavnej sezóny uzatvorená.

Chata s typickými červenými okenicami poskytuje ubytovanie a občerstvovacie služby v sezóne od 15. júna do 31. októbra. V súčasnosti ju vedie kultový chatár Viktor Beránek, ktorý je tiež tatranská nosičská legenda. Už 50 rokov vynáša na chatu zásoby a dlho držal aj rekord s hmotnosťou vynášky 122 kilogramov.

Ani túra bez nákladu nie je jednoduchá, začnete kráčať po modrej turistickej značke z Popradského plesa až k rázcestiu Nad Žabím potokom v trvaní 30 minút, odkiaľ na Chatu pod Rysmi pokračuje červená značka, po ktorej by ste mali stúpať ešte 2 hodiny aj 10 minút.

Tatranskí nosiči

Krok za krokom v snehu, daždi aj v horúcich slnečných dňoch kráčajú po úzkych skalnatých chodníkoch ako úplne poslední horskí nosiči v Európe. Dajú popruhy na plecia a náklad v podobe potravín, nápojov alebo plynových bômb sa začne krok za krokom približovať k svojmu cieľu.

Občas však treba vyniesť aj niečo menej tradičné – vaňu, kreslo alebo stavebný materiál. Horskí nosiči si idú svojím vlastným tempom, pokorne a sústredene. Vyrušujú ich akurát zvedaví turisti, ktorí im pri krátkych zastávkach nedajú vydýchnuť otázkami, či im obsadia oddychové štandy.

Medzi nosičmi vládne spolupatričnosť a porozumenie. Stretávajú sa každoročne na Nosičskej stovke, ktorá sa koná na počesť zosnulého Juraja Petranského, ktorého v roku 2000 strhla lavína počas toho, ako niesol náklad na Téryho chatu.

Ak máte chuť dozvedieť sa o ich poslaní viac, pozrite si dokument Sloboda pod nákladom alebo navštívte múzeum nosičov v Sherpa caffe vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci.

Môže vás zaujímať:

Poloniny sú považované za Európsky unikát. Uhádneš prečo? Otestuj sa a dozvieš sa mnohé zaujímavosti z národného parku Poloniny.

Text: Ivana Budajová
Foto: Shutterstock