Vedci z univerzít Yale a Princeton prepisujú históriu dinosaurov. Podľa novej štúdie sa tieto živočíchy objavili až o desať miliónov rokov skôr, ako naznačujú najstaršie fosílne nálezy. Toto obdobie má dokonca vlastný názov: tieňová vývojová línia.

Najstaršie jednoznačné fosílie dinosaurov sú staré asi 230 miliónov rokov. Dlho sme si mysleli, že to je aj obdobie, kedy sa vyvinuli. Nová štúdia však naznačuje, že skutočnosť je iná – zaujímavejšia.

Bayesova štatistika verzus fosílie

Vedci Chase Doran Brownstein a Christopher Thomas Griffin z univerzít Yale a Princeton sa rozhodli prehodnotiť vznik dinosaurov pomocou pokročilých štatistických metód.

Nespoliehali sa však výlučne na fosílne záznamy. Namiesto toho analyzovali deväť rôznych morfologických datasetov, teda súborov údajov o stavbe tela rôznych dinosaurích skupín. Potom pomocou bayesovskej fylogenetiky odhadli, kedy sa jednotlivé vývojové línie rozvetvili od spoločného predka.

Výsledok je pozoruhodný: dinosaury sa podľa ich odhadov objavili pred 250 až 240 miliónmi rokov, teda minimálne o desať miliónov rokov skôr, než naznačujú najstaršie fosílie.

Toto obdobie bez fosílnych dôkazov má v paleontológii špeciálny názov: tieňová vývojová línia. Ide o časový úsek, počas ktorého organizmy preukázateľne existovali, ale nezanechali žiadne stopy, ktoré by sa zachovali do súčasnosti.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

21. júna 2026

Holub vo vzduchu prestane hýbať očami. Vedci to zistili až teraz

Rýchla diverzifikácia a klimatická udalosť

Štúdia zároveň odhalila, ako rýchlo sa dinosaury rozdelili do hlavných skupín. Sauropódomorfy, teropódy, vtákopanvové dinosaury aj Herrerasauridae, teda línie, z ktorých vzišli brontosaury, tyranosaury, triceratopsy a mnohé ďalšie, sa podľa nových odhadov rozvetvili v priebehu len piatich miliónov rokov. To je klasický príklad evolučnej radiácie, pri ktorej z jedného predka vznikne veľké množstvo nových skupín v krátkom čase.

Toto obdobie rýchlej diverzifikácie sa zhoduje s tzv. karnskou pluviálnou epizódou, ktorá nastala pred 233 miliónmi rokov. Išlo o klimatickú udalosť, počas ktorej dramaticky vzrástlo množstvo zrážok na superkontinente Pangea.

Zmena podmienok odstránila prirodzené bariéry a umožnila živočíchom expandovať do nových území.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

3. júla 2026

Prečo si mačka sadá na váš laptop? Nie je v tom nič roztomilé

Kde hľadať chýbajúce fosílie?

Brownstein a Griffin sú presvedčení, že fosílie z tohto záhadného obdobia stále existujú – len sme ich ešte nenašli.

Za najsľubnejšie miesta budúcich objavov považujú južnú časť bývalej Pangey, teda najmä územie dnešnej Afriky a Južnej Ameriky zo stredného a raného triasu. Ide o oblasti, kde paleontologický výskum nie je ani zďaleka vyčerpaný.

Dinosaury teda možno neboli taká náhla novinka, za akú sme ich dlho považovali. Mohli sa potichu vyvíjať v tieni, kým podmienky neumožnili ich vzostup k dominancii nad suchozemskými ekosystémami.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock