5 zaujímavostí o včelách, o ktorých ste zrejme netušili
Včelstvo je fascinujúci organizmus, v ktorom platia špecifické pravidlá a zákonitosti. O týchto ste možno ešte nepočuli.
Roboty zo žabích buniek sa vedia rozmnožovať. Máme sa báť živých robotov?
Tvoria ich živé bunky a vedia sa rozmnožovať. Sú však vyrobené umelo. Sú to teda roboty? Nie až tak úplne.
Xenoboty sú mikroskopické živé roboty, ktoré sa vyrobili zo žabích buniek. Zvládli aj to, čo doteraz žiadny organizmus ani stroj nevedel: novú formu samoreplifikácie.
Toto všetko sa odohralo v roku 2021. Od tej chvíle výskum rýchlo napredoval a dnes už existujú aj ľudské roboty – anthroboty. A otázka „čo je to vlastne život“ sa zrazu komplikuje.
Nejasná hranica
Keď sa povie robot, väčšina ľudí si predstaví kovový stroj s pohyblivými časťami. Keď sa povie živý organizmus, predstavíme si bunky, DNA a rozmnožovanie. Xenoboty sú niečo, čo je presne na hranici týchto dvoch svetov – a táto hranica je čoraz menej jasná.
Xenoboty sú programovateľné, syntetické organizmy, ale sú vytvorené zo žabích kmeňových buniek. Navrhla ich umelá inteligencia a zostavili ich vedci ručne.
Tieto živé roboty sa dokážu pohybovať, hojiť a kolektívne spolupracovať. Takto premosťujú priepasť medzi biologickým životom a robotickou technológiou.
Prvé xenoboty vznikli v roku 2020 v spolupráci vedcov z Vermontskej, Tuftsovej a Harvardovej univerzity.
Vedci odobrali kmeňové bunky z embryí žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), čo dalo xenobotom ich názov. Vedci však bunky geneticky nemodifikovali, len ich umiestnili do tvarov navrhnutých umelou inteligenciou a nechali bunky, aby sa zorganizovali samy.
Nový spôsob rozmnožovania
V roku 2021 vedci oznámili prelomovú vlastnosť xenobotov: dokázali sa samy replikovať, aj keď nie tak, ako to robia bežné organizmy.
Xenoboty vyzerajú ako písmeno C – podobajú sa Pac-Manovi. Po miske s tekutinou sa pohybujú pomocou štetiniek na povrchu buniek. Pri pohybe zbierajú voľné kmeňové bunky a zhromažďujú ich vo svojom „ústnom“ otvore.
Po niekoľkých dňoch sa z nahromadených buniek vytvoria nové xenoboty. Sú to vlastne ich potomkovia, ktorí vyzerajú a pohybujú sa rovnako ako ich rodičia.
„Pri správnom nastavení sa môžu spontánne replikovať,“ uviedol Joshua Bongard, profesor informatiky na Vermontskej univerzite a spoluautor štúdie.
„Ľudia si dlho mysleli, že už sme preskúmali všetky spôsoby, akými sa život môže rozmnožovať. Ale toto je niečo, čo sme doteraz nikdy nepozorovali,“ dodal Douglas Blackiston z Tuftsovej univerzity.
Tento proces však nie je bez hraníc – xenoboty sa dokázali takto replikovať len niekoľko generácií. Samotné xenoboty sa prirodzene rozpadajú po niekoľkých týždňoch, keďže sú biologicky odbúrateľné.
Mohlo by vás zaujímať
Umelá inteligencia navrhla vakcínu: Chrániť má pred vírusmi, ktoré ešte neexistujú
Od žabích buniek k ľudským
Výskum sa však pri žabích bunkách nezastavil. V roku 2023 vytvorili vedci z Tuftsovej a Harvardovej univerzity anthroboty. Ide o živé mikroboty vyrobené z ľudských buniek dospelých darcov. Na rozdiel od xenobotov vyrastie každý anthrobot z jedinej bunky.
Anthroboty vznikajú z kultivovaných dospelých ľudských epitelových buniek dýchacích ciest. Vyvíjajú sa, naučia sa samostatne pohybovať a získavajú schopnosti opravy nervových buniek. To všetko sa deje bez genetických zásahov a bez akejkoľvek umelej konštrukcie – bunky sa zorganizujú samy.
V laboratórnych testoch preukázali anthroboty schopnosť pohybovať sa po poranených nervových bunkách a stimulovať ich hojenie. Ide o prvý náznak dôkazu, že by tieto živé mikroboty mohli mať priame medicínske využitie – napríklad pri liečbe poranení miechy alebo neurodegeneratívnych chorôb.
Mohlo by vás zaujímať
Fitnes tréner a štýlový asistent v jednom
Prečo sa netreba báť
Napriek fascinujúcim výsledkom musíme byť v interpretácii opatrní. Xenoboty nie sú autonómne bytosti s vlastnou vôľou. Neriadia sa génmi pre samoreplifikáciu – ich správanie je výsledkom fyzikálnych vlastností buniek a tvaru, do ktorého boli umiestnené.
Nerozmnožujú sa exponenciálne ani neprežijú mimo kontrolovaného laboratórneho prostredia. Sú biorozložiteľné a citlivé na prostredie.
Napriek tomu vznikajú okolo tejto technológie etické otázky: kto ju môže používať, ako sa reguluje či aké sú jej limity. Vedci zdôrazňujú, že tieto otázky sú rovnako dôležité ako samotný výskum.
Keď sa presunieme do roku 2026, ťažisko sa presúva od otázky typu: „Dokážeme to vybudovať?“ k otázkam typu: „Ako to môžeme ovládať?“ a „Čo by sme takto mohli liečiť?“
Xenoboty a anthroboty nie sú koniec príbehu – sú jeho začiatkom. A tento príbeh bude čoraz ťažšie zaradiť do kategórií, ktoré sme doteraz používali.
Text: Zázračná planéta
Foto: Douglas Blackiston and Sam Kriegman
1/1
