Il Duomo, symbol Florencie

Florenťania chceli veľkolepý kostol, ktorý by ich preslávil po celej európe. ani vo sne však netušili, ako im tento plán vyjde.

V roku 1294 sa najmocnejší obyvatelia Florencie rozhodli postaviť veľkolepú katedrálu, ktorá by neodrážala len obrovský úspech a prestíž mesta, ale ktorá by tiež mohla súperiť s mestskými rivalmi, akými boli miláno alebo Benátky.

Práce sa začali o dva roky neskôr na mieste vtedajšieho Kostola svätej Reparáty. Nová katedrála sa mala volať Santa Maria del Fiore (po tal. Svätá Mária z kvetu) – tento názov vychádzal z tradičného názvu Florencie: Fiorenza. Dnes sa však katedrála nazýva jednoducho Il Duomo (po tal. dóm).

Jednou z prvých požiadaviek rady mesta Florencie bolo postaviť veľkolepú zvonovú vežu, ktorej dizajn navrhol majster Giotto di Bondone. Keď bola v roku 1359 dokončená, s výškou takmer 85 metrov sa stala dominantou panorámy Florencie – ešte aj istá veža v susednej Pise (ktorá má mimochodom „len“ 57 metrov) pri nej vyzerala ako trpaslík.

Sedem obrovských zvonov vo zvonici váži dohromady vyše 10 ton – viac než dosť na to, aby zobudili Florenťanov na omšu. Nanešťastie, Giotto sa dokončenia svojej vízie nedočkal – zomrel len tri roky pred začatím stavby. V jeho práci tak musel pokračovať jeho asistent Andrea Pisano.

Po Pisanovej smrti v roku 1348 sa tohto projektu chytil ďalší ambiciózny architekt Francesco Talenti a ten rozhodol o zväčšení pôvodných plánov. Nová loď (priechod v hlavnej budove), klenbový strop a uličky boli dokončené až v roku 1380.

Symbol OPA na podlahe katedrály je skratka pre opera del Duomo, teda organizáciu, ktorá dala kostol postaviť. Zdroj: Shutterstock.

Nové gotické steny kompletne obklopili starý Kostol svätej Reparáty a stará budova mohla byť konečne zbúraná.

V 15. storočí sa do projektu zapojili najtalentovanejší sochári Florencie – dostali za úlohu vytesať mramorové sochy, ktoré mali zdobiť vonkajšok stavby a znázorňovať biblické postavy aj najvplyvnejších obyvateľov mesta.

V čase dokončenia bola táto katedrála najväčšou v Európe a dnes je súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Môže vás zaujímať:

Ohľaduplnosť je zadarmo

Stavba kupoly

Fresky na vnútornej strane kupoly boli dokončené v 16. storočí. Dizajn Filippa Brunelleschiho je majstrovským dielom dizajnu. Je doslova hmatateľným dôkazom jeho geniality a podrobných znalostí fyziky a geometrie.

Dômyselná konštrukcia

Jedna z teórií, ktoré kolujú o Brunelleschiho metóde, hovorí, že konštruktér umiestnil vodiace laná do stredu základne a tie potom presne vykreslili stúpanie a sklon tehlových častí.

Svetelňa

Táto posledná časť bola ku kupole pridaná niekoľko rokov po Brunelleschiho smrti a obsahuje sväté relikvie.

Dekorácie

Zvnútra je kupola vyzdobená vyše desiatimi biblickými scénami, ktoré sú namaľované na ploche väčšej ako 3 600 m2.

Vnútorné a vonkajšie obloženie

Kupola sa skladá z dvoch oddelených sekcií, pričom jedna sa nachádza vo vnútri druhej a obe sú vyrobené z omietky a tehál.

Drevený rám

Brunelleschi pravdepodobne použil drevené rámy, aby pomohli viesť správny uhol kupoly. Rámy sa po dokončení prác odstránili.

Tehlové vrstvy

Tehly podporovali svoju vlastnú váhu, pretože schli počas stavby striedavo medzi vertikálnou a vodorovnou pozíciou vo vzore tzv. rybej kosti.

Podporné okružie

Niekoľko stupňov prepletených kamenných a drevených kruhov bráni kupole zrútiť sa pod vlastnou váhou.

Ťažká váha

Brunelleschi navrhol umiestniť na kupolu vyvažovacie piliere, vďaka ktorým ju bolo možné postaviť z ťažkých materiálov.

Tvorca slávnej kupoly bol povolaním zlatník. Filippo Brunelleschi sa zároveň považuje za jedného z prvých predstaviteľov renesancie. Zdroj: Shutterstock.

Záhada kupoly

Aj keď sa obrovská kupola katedrály považuje za majstrovské dielo, súčasťou pôvodného dizajnu nebola. Rada Florencie vyhlásila v roku 1418 súťaž na naprojektovanie najväčšej kupoly v celom známom svete, ktorá by korunovala novú katedrálu, a víťazný plán predstavil konštruktér Filippo Brunelleschi.

Vo svojom finálnom projekte načrtol obrovskú oblúkovú štruktúru, ktorá by katedrálu zodvihla do impozantnej výšky 114 metrov. Plán nebol len ambiciózny, ale priam geniálny – jeho majstrovstvo ohromuje architektov dodnes. Kupola bola totiž skonštruovaná bez centrálneho lešenia, ktoré by podporovalo schnúce tehly. Tie sa pritom kládli vrstvu po vrstve vo výške až 100 metrov nad zemou.

Osem častí tehlového obloženia sa spája na okrajoch a dohromady vytvára oblúk v na prvý pohľad nemožnom 60-stupňovom uhle. Aj keď mnohí špekulovali, ako tento geniálny kúsok Brunelleschi dosiahol, pravdu sa zrejme nikdy nedozvieme.

Brunelleschi si totiž vzal svoje tajomstvá do hrobu – mimochodom, ten sa nachádza v krypte katedrály.