No čo ak by ste si z dovolenkovej rovnice nemuseli vyberať len jednu možnosť? Presne tak pôsobí Phuket – najznámejší thajský ostrov, kde sa exotika rýdzo dovolenková mieša s tou kultúrnou. A práve tu sa skrývajú výnimočné a krásne chrámy. Ktoré sú tie naj?

Wat Chalong – thajská duchovnosť

Nie je ľahké označiť jeden jediný chrám za najkrajší, no ak by sme sa museli rozhodnúť, tip by padol na Wat Chalong. Najväčší a najnavštevovanejší chrám ostrova nie je len turistickou atrakciou – je to miesto, kam prichádzajú aj miestni s prosbami, modlitbami, otázkami. Je pre nich doslova posvätný a nás očaril tiež.

Postavili ho v roku 1837, uctieva dvoch mníchov, Luang Pho Chama a Luang Pho Chuanga, ktorí počas čínskej rebélie pomáhali obyvateľstvu a stali sa z nich duchovní ochrancovia regiónu. Nad areálom sa dvíha 60 metrov vysoká pagoda. Táto stúpa vraj uchováva relikviu samotného Budhu.

Wat Phra Thong – Budha pod zemou

V oblasti Thalangu sme sa vybrali za chrámom, ktorý sa vryje do pamäti nielen svojou architektúrou, ale najmä záhadou, ktorú ukrýva. Miestni mu hovoria Wat Phra Thong alebo aj Wat Phra Phud – oba názvy si radšej zapamätajte, ak sa budete pýtať na cestu. Chrám je známy unikátnou sochou Budhu, z ktorej vidno len hornú polovicu. Spodná časť zostáva navždy ukrytá v zemi a legenda vraví, že kto sa jej dotkne, prinesie si nešťastie.

Atmosféra tu bola pokojná, chrám objíma zeleň a turistov tu býva oveľa menej než pri Wat Chalonge. Užívame si výhľad na tradičnú thajskú stavbu s farebnými sklami, vysokými stĺpmi a bohatými reliéfmi. Zaujímavé bolo aj malé múzeum, kde sme spoznali históriu miestnych baníkov a čínskych prisťahovalcov. Áno, aj so stiahnutými nohami – tradíciu zväzovania nôh tu ilustrujú na pôvodných exponátoch.

Mohlo by vás zaujímať

Ázia

16. apríla 2024

EXPO 2025 v Osake: Japonsko sa postará o výstavu ako z 30. storočia

Wat Phranang Sang – chrám s bielou krvou

O 20 kilometrov ďalej sa nachádza Wat Phranang Sang, chrám takmer učebnicového thajského vzhľadu. Zlaté vežičky, bohaté výzdoby, všetko dýcha spiritualitou. Vnútri nás prekvapili tri sochy Budhu odliate z cínu, známe ako „traja králi“. No to, čo tomuto miestu dáva hlbší rozmer, je legenda o žene s bielou krvou – nevinnosť preukázaná až po smrti.

Chrám pôsobí starobylým dojmom a niet sa čomu čudovať – jeho korene siahajú do 18. storočia. Všimli sme si tu aj zaujímavý mix čínskej a thajskej mytológie, čo krásne ukazuje, aký kultúrny mix Phuket historicky zažil. Ak hľadáte miesto, kde sa história snúbi s duchovným odkazom, Wat Phranang Sang vás isto osloví.

Wat Mongkol Nimit – srdce mesta

Ak ste v hlavnom meste Phuketu, nevynechajte chrám Wat Mongkol Nimit. Leží len kúsok od rušných ulíc a prekvapí vás, aký pokoj tu zavládne. Chrám postavili v roku 1880 a dodnes patrí medzi najkrajšie mestské pamiatky. Ubosot – hlavná modlitebná hala – hrá všetkými odtieňmi zlata a modrej, a keď sa do nej oprie slnko, pôsobí ako šperk medzi budovami.

V areáli sme stretli mníchov, ktorí meditovali pod obrovským banyanom (figovník). Ten má pre Thajcov zvláštny význam – symbolizuje múdrosť a ochranu. Zaujímavá bola aj menšia stúpa obklopená vežičkami, no ešte viac nás zaujal fakt, že tu funguje mníšska škola. Ak sem zavítate v správny deň, možno zažijete ceremóniu, pri ktorej sa mladí chlapci stávajú budúcimi mníchmi – úprimný moment, ktorý vo vás ostane.

Wat Sri Sunthon – ležiaci Budha a pokoj pred odletom

Ak máte let z Phuketu a hľadáte ešte posledné miesto, ktoré by stálo za návštevu, skúste chrám Wat Sri Sunthon. Nachádza sa len zopár kilometrov od letiska a neprehliadnete ho – z diaľky vás privíta 29-metrový ležiaci Budha.

Chrám nepatrí k tým najznámejším, a práve preto je jeho atmosféra uvoľnenejšia a pokojnejšia. Okrem ikonického Budhu tu natrafíte aj na deväť ďalších sôch v rôznych pozíciách, ružových slonov či démonické figúry. Zaujímavý mix duchovna, umenia aj miestnych legiend. A to všetko bez davov turistov.

Viac tipov na Phuket čítajte v BUBO blogu Najkrajšie chrámy Phuketu. Pokiaľ vás láka dovolenka v Thajsku, klikajte na bubo.sk.

Text: Viktor Háber / BUBO
Foto: Jana Ďurišová / BUBO