Ako sa tam dostanete

Sýria sa po rokoch konfliktu opäť otvára turistom a najjednoduchšou cestou, ako sa dostať do Palmýry, je priletieť do Damašku a potom súkromnou dopravou asi štyri hodiny cez púšť. Za hlavným mestom míňame fosfátové ložiská, ktoré patrili k najvýznamnejším v regióne a postupne sa opäť rozbiehajú.

Ako sa približujeme k Palmýre, stopy vojny pribúdajú – spálené autá, tanky, budovy poškodené výbuchmi. Z dvoch päťhviezdičkových hotelov, kde sa ukrývali jednotky ISIS, sú ruiny, preto najlepšou možnosťou je prísť sem v rámci dňa a večer sa vrátiť.

Obed po beduínsky

Neďaleko vstupu do archeologického areálu sa môžete posilniť v jednoduchej reštaurácii v stanoch, ktorú vedú potomkovia beduínov. Pripravujú tu tradičné jedlá ako jahňacie s ryžou, čaj či beduínsku kávu. Práve rituál prípravy kávy patrí medzi najzaujímavejšie časti návštevy a dodáva miestu autentickú atmosféru. Pre mnohých cestovateľov je to prvý kontakt s pohostinnosťou púštnych obyvateľov.

Miesto paliem

Prečo uprostred púšte vzniklo takéto okázalé mesto? Odpoveď je jednoduchá – voda. Život tu umožnil prameň Efqa, ktorý vytvoril oázu na križovatke ciest medzi Blízkym východom a Stredozemným morom. Už v 2. tisícročí p. n. l. sa spomína ako Tell Tadmor (Miesto paliem), vďaka Alexandrovi Veľkému získala súčasné pomenovanie Palmýra.

Najväčší rozkvet však dosiahla za vlády rímskych cisárov, keď sa stala jedným z najbohatších miest na východe ríše. V 3. storočí sa pod kráľovnou Zenóbiou krátko osamostatnila, no Rím jej nezávislosť potlačil a po zničení mesta sa jeho sláva začala nenávratne vytrácať.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

25. septembra 2023

Prečo navštíviť Island? Tu je 10 dôvodov

Svätyňa, kolonáda a víťazný oblúk

Prehliadka areálu sa začína pri chráme mezopotámskeho boha Bela. Dnes z neho stojí už len zlomok, no pôvodne išlo o obrovský monument lemovaným stovkami stĺpov. Uprostred stálo posvätné jadro – svätyňa prístupná len kňazom, no tú nenávratne zničili povstalci.

Z chrámu vedie Veľká kolonáda – viac než kilometrová ulica ohraničená radmi stĺpov, ktoré vytvárali kryté portiká pre chodcov a otvorený stred pre karavány. Končila pri monumentálnom víťaznom oblúku zo začiatku 3. storočia, ktorý elegantne menil smer ulice o 30 stupňov. Aj tento oblúk bol zničený, zachované časti stĺporadí stále ukazujú pôvodný rozsah mesta.

Divadlo, kúpele a trhovisko

Popri kolonáde sa nachádzajú rímske kúpele, menšie chrámy a taktiež divadlo, ktoré malo v časoch najväčšej slávy kapacitu pre 30-tisíc divákov. Rimania milovali zábavu, populárne boli divadelné hry, ale aj zápasy zvierat. Centrom obchodu bola agora – veľké trhovisko s pozostatkami nápisov v gréčtine a palmýrčine.

Stupienok uprostred slúžil na ohlasovanie noviniek karavánnikom prichádzajúcim z celého regiónu. Našu prehliadku starého mesta ukončíme v tetrapylóne – dôležitej križovatke hlavných ulíc v centre, ktorú označovali štyri sady stĺpov. Vstup do modernejšej časti mesta je zakázaný, nachádza sa tu totiž stále veľa mín z čias občianskej vojny.

Pevnosť nad mestom

Na kopci nad Palmýrou stojí pevnosť z čias Mamelukov a Osmanov, z ktorej máte mesto ako na dlani. Dá sa k nej vyjsť autom, no do pevnosti chodia po privizórnom moste len odvážni miestni adolescenti. Vidieť odtiaľ napríklad hipodróm, na ktorom ešte pred začiatkom občianskej vojny pretekali arabské kone. V diaľke vidíme aj vojenské letisko a mesto, ktoré je dnes z 90 % neobývané a zničené.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

9. apríla 2024

Cestovateľský kalendár – kedy kam ísť?

Povstane z ruín?

Palmýra bola pre archeológov známa už v 17. a 18. storočí, prvé výskumy sa tu začali až na začiatku 20. storočia pod taktovkou nemeckého archeológa Otta Puchsteina. V roku 1980 sa toto starobylé mesto dočkalo zaradenia na zoznam UNESCO, no všetky aktivity prerušila občianska vojna v roku 2011. ISIS poškodil alebo zničil mnohé pamätihodnosti a hoci od roku  2022 sa začalo s rekonštrukciou, budúcnosť tohto impozantného miesta zostáva neistá.

Viac sa dozviete v BUBO blogu Palmýra – nevesta púšte. Pokiaľ vás zaujímajú takéto destinácie, klikajte na bubo.sk.

Text a foto: Erik Almáši / BUBO