Možností, kam vyraziť, je naozaj veľa. V krásnom letnom počasí nie je hádam nič lepšie ako vodné športy – to je to pravé osvieženie. Obľúbeným letným športom je aj cyklistika. Môžete si však vybrať aj z pestrej ponuky kultúrnych pamiatok. A milovníci vín sa už určite tešia na jeseň, pretože tá so sebou prináša obľúbené vinobranie. Ak potrebujete poradiť, prinášame vám zopár tipov.

Slnečné jazerá Senec

O Slnečných jazerách v Senci ste už určite počuli – ide totiž o jedny z najznámejších a najnavštevovanejších letných stredísk cestovného ruchu na Slovensku.

Jazerá vznikli v roku 1845, keď tu prebiehalo bagrovanie štrku na výstavbu železnice Bratislava – Galanta. Pôvodne tu bolo päť jazier, tie sa však neskôr zlúčili do jedného, čím vzniklo vodná plocha s rozlohou 80 ha a hĺbkou až 12 metrov.

Ako prírodné kúpalisko sa využíva od roku 1919, vtedy pod názvom Slovenské Tahiti. Názov Slnečné jazerá areál dostal až v roku 1960.

V areáli sú bohaté možnosti ubytovania a (nielen) vodných športov. Na severnej strane Slnečných jazier je vybudovaný aquapark s atrakciami dostupnými po celý rok.

Deň otvorených pivníc

Akcia, ktorá vám dá možnosť nahliadnuť priamo do pivníc výrobcov vín, sa volá Deň otvorených pivníc. Dostanete možnosť degustovať vína z celého malokarpatského regiónu priamo v prevádzkach, kde sa vyrába. Môžete sa porozprávať o víne s jeho producentmi a odhaliť tajomstvá výrobcov. Táto tradícia začala v roku 1999, keď sa do projektu zapojilo 20 subjektov v Pezinku a okolí.

Popularita akcie však rastie každým rokom nielen medzi návštevníkmi, ale aj vinármi – v roku 2012 počet sprístupnených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste dosiahol rekord. Bolo otvorených 149 pivníc v 30 mestách a obciach regiónu. Návštevníci mohli ochutnávať približne 1 500 vzoriek.

Bratislavský hrad

Na skalnom výbežku nad riekou Dunaj sa vypína majestátny hrad, ktorý je svedkom bohatej minulosti a symbolom nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska.

Štvorvežatá mohutná stavba stojí na strategickom mieste osídlenom už v dobe keltskej a Veľkomoravskej ríše. V 9. storočí stála v miestach dnešného hradu palácová stavba a bazilika. Architektúra hradu bola najviac poznačená dostavbami a prestavbami v období gotiky, renesancie a počas panovania Márie Terézie. V 16. storočí sa Bratislava stala na 200 rokov korunovačným mestom Uhorska, hrad bol sídlom panovníka a konali sa tu zasadnutia uhorského snemu.

V súčasnosti sú na hrade expozície Historického múzea Slovenského národného múzea a reprezentačné priestory prezidenta a parlamentu Slovenskej republiky.

Slavín

Pamätník sovietskych vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne na území západného Slovenska, je obľúbeným miestom pre turistov. Je to hlavne pre svoju polohu, pretože sa týči nad Bratislavou, je z neho nádherný výhľad (nielen) na celé mesto.

Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne ho odhalili 3. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou. V 6 masových a v 278 individuálnych hroboch je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta v apríli 1945. Autorom pamätníka je sochár a architekt Ján Svetlík.

Od roku 1962 je Slavín národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli pamätníka sa nachádzajú ďalšie sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia. Ideálny aktívno-kultúrny výlet, ak sa chystáte do hlavného mesta.

Cyklomost Slobody

Cyklomost ponad rieku Morava v Devínskej Novej Vsi spája Slovensko s Rakúskom a ponúkol tak (hlavne) slovenským cyklistom nové možnosti. Vyraziť bicyklovať na pekné rakúske cestičky je teraz oveľa jednoduchšie.

Cyklomost je otvorený od augusta 2012 a ak ste si ho ešte nevychutnali osobne, tento rest by ste určite mali napraviť.

Most sa preslávil vďaka hlasovaniu o jeho názve – Bratislavský samosprávny kraj totiž vyhlásil verejnú anketu: Rozhodni o názve cyklomostu. Už po týždni hlasovania s prehľadom vyhrávalo pomenovanie Cyklomost Chucka Norrisa. Napriek tomu, že pomenovanie po známom americkom hercovi, pre ktorého nič nie je nemožné, bolo istým spôsobom symbolické, rakúska strana s názvom nesúhlasila. Ich návrh bol názov Most Márie Terézie, keďže za jej panovania bol v týchto miestach postavený most, ktorý dvakrát (naposledy v roku 1880) zničili ľadové kryhy. Pevne veríme, že ten terajší už žiadne kryhy neohrozia. A nielen kryhy.

Text: Daniela Števánková
Foto: Shutterstock