Vedci rozptýlili zelený vulkanický minerál olivín na dne oceánu pri pobreží New Yorku a sledovali, čo sa stane. Prvý reálny test tejto klimatickej technológie neodhalil žiadne negatívne dopady na morský ekosystém. Pre boj s klimatickou krízou je to dôležitý signál.

Zachytávanie oxidu uhličitého z atmosféry patrí medzi najdiskutovanejšie témy klimatickej vedy. Väčšina diskusií sa točí okolo technologických riešení – elektrární zachytávajúcich CO₂ alebo umelých stromov.

Menej pozornosti však dostávajú geologické prístupy, ktoré využívajú prirodzené chemické procesy Zeme. A práve jeden z nich prešiel v máji roku 2026 historickým testom.

Ako funguje olivínový piesok

Olivín je zelený vulkanický minerál, jeden z najrozšírenejších minerálov v zemskej kôre. Pri kontakte s vodou v ňom vzniká chemická reakcia, ktorá sa nazýva zrýchlené zvetrávanie.

To funguje tak, že olivín sa rozpúšťa, uvoľňuje zásadité zlúčeniny a znižuje kyslosť okolitej vody. Vyššia zásaditosť umožňuje oceánu absorbovať viac CO₂ z atmosféry – plyn sa v ňom chemicky viaže a zostáva uložený vo forme uhličitanových zlúčenín.

Tento proces prebieha v prírode prirodzene, ale extrémne pomaly. Prebieha v geologickom čase, ktorý môže trvať tisíce až milióny rokov. Vznikol teda „jednoduchý“ nápad: čo keby sme tento proces urýchlili?

Ak sa olivín rozomelie na jemné zrniečka veľkosti piesku a tieto sa rozptýlia na pláže alebo morské dno, vlny a morská voda ho rozlomia omnoho rýchlejšie. Výsledkom je zrýchlená absorpcia CO₂ a potenciálne spomalenie klimatickej zmeny.

Teoreticky by mohol olivínový piesok rozptýlený na dvoch percentách najenergetickejších plytčín na svete vykompenzovať všetky ročné emisie CO₂ z ľudskej činnosti. Ale teória a realita sú dve rozdielne veci.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

10. decembra 2020

Poznáte Oravu? Po tomto kvíze ju budete chcieť navštíviť

Prvý skutočný test v teréne

Nezisková organizácia Project Vesta uskutočnila pilotný projekt na Long Islande v americkom štáte New York. Vedci rozptýlili olivínový piesok na morskom dne a v priebehu niekoľkých mesiacov dôkladne monitorovali, čo sa bude diať. Merali chemické zloženie vody, sledovali organizmy žijúce na morskom dne a hľadali príznaky poškodenia ekosystému.

Výsledky publikovali v máji 2026 a priniesli dobrú správu: neodhalili žiadne merateľné negatívne účinky na morský ekosystém. Organizmy žijúce na morskom dne nevykazovali žiadne príznaky stresu ani úhynu.

Jednou z hlavných obáv bolo, že olivín môže uvoľňovať ťažké kovy – predovšetkým nikel – a tie by mohli poškodzovať morské organizmy. Táto obava sa zatiaľ nepotvrdila: namerané koncentrácie niklu zostali v bezpečných medziach a neprejavili sa biologicky aktívnou formou.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

5. mája 2026

Rieka Amazonka je druhá najdlhšia rieka na svete. Prečo nemá žiadny most?

Prečo je to dôležité a prečo je namieste opatrnosť

Tento výsledok je dôležitý z viacerých dôvodov. Je to vôbec prvý terénny dôkaz toho, že nasadenie olivínového piesku v reálnych morských podmienkach nespôsobilo zaznamenateľné ekologické škody.

Doteraz existovali len laboratórne testy a počítačové modely. Skutočný ekosystém je však omnoho zložitejší.

Vedci zároveň zdôrazňujú, že ide o prvý a relatívne malý experiment. Dlhodobé dopady vo väčšom meradle a správanie olivínu v rôznych morských prostrediach zostávajú predmetom ďalšieho výskumu.

Meraním a overením skutočného množstva absorbovaného CO₂ v reálnych podmienkach – nie iba v laboratóriu – sa zaoberá aj iný, súbežný výskum.

Zelený piesok prešiel prvou skutočnou skúškou a obstál. Takýto piesok možno nebude len geologická kuriozita, ale aj jeden z budúcich nástrojov klimatickej politiky.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock