Ak by ste nabrali lyžičku zdravej pôdy z lúky alebo lesa, bude sa v nej ukrývať až desať metrov tenkých hubových vláken. Sú také jemné, že ich voľným okom nevidno. Teraz si to predstavme v rámci všetkej pôdy na celej Zemi.

Výsledok zverejnil medzinárodný tím vedcov a je závratný: na Zemi je 110 kvadriliónov kilometrov hubových vláken, ale aj to len v horných 15 centimetroch zemskej pôdy. Toto číslo je takmer miliardu násobne väčšie ako vzdialenosť od Zeme k Slnku.

Mapa je verejne dostupná aj s interaktívnou vizualizáciou. Pod každou lúkou, lesom či parkom leží sieť, ktorá nás živí a ochladzuje planétu a ktorú sme doteraz nevideli.

Čo sú arbuskulárne mykorízne huby

Arbuskulárne mykorízne huby majú skratku AM huby a patria k najrozšírenejším a najdôležitejším formám života na Zemi. Napriek tomu o nich väčšina ľudí nikdy nepočula.

Vytvárajú podzemné siete zo svojich jemných vláken, ktoré sa nazývajú hýfy. Tie prerastajú do koreňov rastlín a vytvárajú symbiózu, ktorá existuje už viac ako 450 miliónov rokov. Siahajú teda až do čias, keď sa prvé rastliny vôbec dostávali z mora na súš.

Obchod medzi hubami a rastlinami je vzájomne veľmi výhodný. Huby dostávajú od rastlín uhlík, teda produkt fotosyntézy. Rastliny zasa dostávajú od húb živiny a vodu, ktoré by si samy nedokázali obstarať.

AM huby môžu rozšíriť efektívnu plochu koreňového systému rastliny až stonásobne a zásobujú ju viac ako 80 percentami potrebného fosforu.

Od tejto symbiózy závisí zhruba 70 % všetkých rastlinných druhov na Zemi. Bez AM húb by väčšina ekosystémov, ktoré poznáme, nemohla existovať.

Prvá globálna mapa

Napriek svojmu obrovskému významu nebola táto sieť nikdy zmapovaná v globálnom meradle. Vedci vedeli, že existuje, ale nikto nevedel, kde presne je najhustejšia, kde najohrozenejšia a aká je celková biomasa týchto húb.

Vedecký tím zo Spoločnosti pre ochranu podzemných sietí (SPUN) a Vrije Universiteit Amsterdam to zmenil. Zhromaždili dáta z 322 štúdií, ktoré boli založené na pozorovaní viac ako 16 000 pôdnych sond. Tie sa vyskytovali v deviatich globálnych biómoch.

Tieto štúdie viac ako 4 000-krát zmerali hustotu AM hýf, čo umožnilo vedcom identifikovať vzory podmienok, za ktorých sú siete hustejšie alebo redšie.

Pomocou strojového učenia potom predvídali hustotu sietí v oblastiach, odkiaľ vzorky chýbajú. Robotické zobrazovanie zmeralo hrúbku viac ako 300 000 živých hubových vláken, čo umožnilo prepočítať ich dĺžku na biomasu.

Hmotnosť celej siete odhadujú vedci na 300 megaton uhlíka. Pre porovnanie, celé ľudstvo na Zemi váži dokopy štyri- až šesťkrát menej.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

14. mája 2026

Plameniaky majú svoju farbu z potravy. Dali by sa prefarbiť?

Karbónová pumpa, ktorú nevidíme

Čísla o dĺžke siete sú ohromujúce, ale čísla o jej klimatickom dosahu sú ešte dôležitejšie.

AM hubové siete každoročne transportujú odhadom štyri miliardy ton CO₂ do pôdy. To zodpovedá 11 % všetkých emisií oxidu uhličitého, ktoré vyprodukujú ľudia. Huby v podstate fungujú ako obrovská podzemná uhlíková pumpa. Zachytávajú atmosférický uhlík a ukladajú ho do pôdy, kde môže zostať po stáročia.

Lorena Puerta-Guardiola z National Geographic to sformulovala obrazne: „Je to ako podzemný obehový systém planéty. Začíname si uvedomovať, že bez pohľadu na mykorízny obehový systém nemôžeme diagnostikovať, liečiť ani uzdraviť choroby Zeme.“

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

24. mája 2026

Najstarší nájdený ľad obsahoval vzduch z čias, keď ľudia ešte neexistovali

Kde je problém

Nová mapa odhalila nielen rozsah siete, ale aj jej ohrozenosť. Zhruba 40 % všetkej AM hubovej infraštruktúry sa nachádza v trávnatých ekosystémoch, teda v lúkach, stepiach či savanách.

Práve tieto ekosystémy však patria k najmenej chráneným oblastiam planéty. Ľudia ich totiž premieňajú na poľnohospodársku pôdu štyrikrát rýchlejšie ako lesy.

Poľnohospodárska pôda je pre AM huby zničujúca: často sa na nej pestujú monokultúry, používajú sa herbicídy či syntetické hnojivá a orba znižuje hustotu sietí priemerne o polovicu.

„Kým väčšina ľudí uvažuje o biodiverzite len vo vzťahu k zvieratám a rastlinám, tento výskum ukazuje, že pôdne ekosystémy sú rovnako dôležité a rovnako ohrozené,“ uzatvárajú vedci.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock