Kvíz: Zima nájde vaše slabé miesto
Koľko máte pohybu, výber topánok a dokonca aj váš zlozvyk vyjedať sladkosti, to všetko môže odhaliť, či sa v tohtoročnej zimnej sezóne budete zab
Spoznajte tieto krásne vtáky, ktoré k nám prilietajú prezimovať alebo u nás žijú po celý rok.
Chochláč severský prilieta na naše územie veľmi nepravidelne, ale určite ho mal už takmer každý česť vidieť. V niektorých rokoch nepriletí vôbec, v iných rokoch má zasa jeho výskyt až invázny charakter. S chochláčmi sa najčastejšie stretneme na miestach s bohatou úrodou bobúľ, napríklad šípok, hlohu, jarabiny, imela alebo v záhradách a ovocných sadoch s ponechanými jablkami alebo hruškami na stromoch.
Kaňa sivá patrí medzi druhy, ktoré u nás nehniezdia, ale prilietajú prakticky len v zime. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí kaňa sivá medzi najmenej ohrozené druhy. Aj napriek tomu sa však radí medzi dravcov, ktoré sú zákonom chránené.
Kormorán malý hniezdi napríklad na Neziderskom jazere, ktoré patrí medzi jedny z najvýznamnejších miest pre vodné vtáctvo v Strednej Európe vôbec. Vyskytujú sa tu obrovské porasty trstiny, lúky, pasienky a malé pieskoviská. V rôznych ročných obdobiach je tu preto možné zastihnúť státisíce vtákov, ktoré toto miesto využívajú ako svoju migračnú zastávku pri ceste na svoje hniezdiská. Len na tomto relatívne malom území bolo pozorovaných až 341 vtáčích druhov.
Podobne ako chochláč, aj drozd čvíkota sa zdržuje najmä v ovocných sadoch, kde vyhľadáva neobraté plody ovocných stromov alebo na okrajoch lesov s bohatou ponukou rôznych plodov drevín.
Ďalším hosťom, ktorý k nám v zimných mesiacoch pravidelne prilieta až z ďalekých severských krajín, je pinka severská. Vidieť ju môžeme v menších alebo väčších kŕdľoch, ako sa potuluje krajinou a vyhľadáva semená rastlín. Najskôr si ju však všimneme na kŕmidlách, ktoré rada navštevuje. Zaujme svojím pestrým zafarbením.
Hýľ lesný nevydrží silné mrazy pod -50 stupňov. Preto tí, ktorí žijú v severnej časti lesov tajgy, počas zimy migrujú. Ale nie vždy majú namierené až do južných krajín. Niekedy sa ,,zohrejú“ aj v Rusku. Je známy svojou nenásytnosťou a hoci sa živí semenami a svoje mláďatá hmyzom, na jar dokáže skonzumovať veľké množstvo púčikov, čím môže spôsobiť značné škody v ovocných sadoch.
Vrabce domové sa v lete i v zime na našom území vyskytujú tak často, že je až zvláštne predstaviť si, že by zmizli. Počet vrabcov, podľa štatistík, dosahuje na svete miliardu. Keďže sa živia obilím, pre pestovateľov predstavujú hrozbu, ak sa objavia vo veľkom kŕdli. Pozorovatelia vtákov preto zistili, že vrabce nedokážu letieť dlhšie ako štvrť hodiny. Poľnohospodári zabránili pristátiu vrabcov, čím ich vystrašili a zničili viac ako dva milióny ,,poľných škodcov“.
V zime sa zdržiava v záhradách, ovocných sadoch a na zaburinených plochách, ktoré sú ideálne na hniezdenie. Veľmi rád vysedáva najmä na bodliakoch, z ktorých vyzobáva semená.
Vďaka takémuto výkonu sa stali sýkorky hlavnými ochrankyňami polí a zeleninových záhrad. Ľudia si to všimli a začali sýkorky chrániť. V 17. storočí dokonca existoval kráľovský dekrét, podľa ktorého hrozil prísny trest tomu, kto by sýkorku zabil. S nástupom chladného počasia sa sýkorky presúvajú bližšie k obydliu ľudí, kde sa spoliehajú na štedrosť ľudí, ktorí im nasypú do kŕmidiel niečo ,,pod zub“.
Sojka sa živí semenami slnečníc, smreka, obilnín či žaluďov. Zaujímavé je, že nielenže konzumuje dubové plody, ale pripravuje si aj zásoby, ktoré zakopáva do zeme. Podporuje tak rozmnožovanie dubov v oblasti, v ktorej Sojka žije.



11 zaujímavých faktov o stromoch na Slovensku. Vyskúšajte, či budete vedieť.
Text: VF
Foto: Shutterstock