Vek vesmíru: Ako vieme, že má 13,7 miliardy rokov?
Čas pre nás začal plynúť pred 13,7 miliardami rokov. ako to však vieme tak presne?
Prečo je 90 % ľudí pravorukých? Konečne poznáme odpoveď
Vedci desaťročia hľadali dôvod, prečo je ľudstvo tak výrazne pravoruké. Nová štúdia tvrdí, že to má dočinenia s tým, že sme sa naučili chodiť.
Ak sa poobzeráte okolo seba, zistíte, že deväť z desiatich ľudí naokolo je pravorukých. Táto skutočnosť je natoľko bežná, že ju takmer nevnímame. Ale z evolučného hľadiska je to mimoriadne záhadné. Žiadny iný druh primátov totiž nevykazuje takú silnú a plošnú preferenciu jednej ruky. Šimpanzy, gorily ani orangutany nemajú populačnú predispozíciu ani k jednej ruke.
Prečo je teda ľudstvo tak výrazne pravoruké? To bolo dlho záhadou aj pre vedcov.
Prvý jednotný rámec
Vedecký tím, ktorý viedol Dr. Thomas Pöschel z Oxfordskej univerzity, riešili tento problém v spolupráci s vedcami z Univerzity v Readingu systematicky.
Vedci zhromaždili údaje o preferenciách ruky 2 025 jedincov zo 41 druhov opíc a ľudoopov. Potom použili fylogenetické porovnávacie metódy. Sú to štatistické nástroje, ktoré dokážu sledovať, ako sa vlastnosti vyvíjali naprieč evolučnými líniami a ako súvisia s inými biologickými charakteristikami.
„Toto je prvá štúdia, ktorá testuje niekoľko hlavných hypotéz o ľudskom praváctve či ľaváctve v jednom rámci,“ uviedol Püschel.
Ľudia ako evolučná anomália
Výsledky spočiatku potvrdili to, čo vedci tušili: ľudia sú výrazná anomália. Žiadny iný primát neprejavuje takú silnú a jednoznačnú pravoručnú preferenciu.
Potom však vedci do modelu zaradili dva ďalšie faktory – veľkosť mozgu a pomer dĺžky rúk k nohám (štandardný anatomický ukazovateľ dvojnohej chôdze). Vtedy anomália zmizla. Ľudia prestali byť evolučnou výnimkou a zapadli do širšieho vzoru.
Inými slovami: keď zohľadníme bipedalizmus a veľký mozog, ľudská pravorukosť dáva dokonalý zmysel.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Dvojstupňový príbeh
Štúdia navrhuje dvojstupňový evolučný príbeh. Bipedalizmus prišiel ako prvý. Keď predkovia človeka vstali na dve nohy, ruky sa uvoľnili od pohybovej funkcie a získali nové úlohy: manipulácia s nástrojmi, výroba predmetov, jemná motorika.
Tento posun vytvoril evolučný tlak na lateralizáciu – špecializáciu jednej ruky na presné úkony.
Zväčšovanie mozgu prišlo neskôr. S rastúcim mozgom a reorganizáciou mozgovej kôry sa pravostranná preferencia postupne upevňovala. Čím bol mozog väčší a sofistikovanejší, tým silnejšia bola hemisférická špecializácia. S tým potom prišla aj výraznejšia pravo- či ľavorukosť.
Dáta ukazujú postupný, plynulý vývoj – nie náhly skok. Raní hominidi ako Ardipithecus a Australopithecus mali len mierne pravostranné preferencie, ktoré sa podobajú dnešným veľkým ľudoopom.
S príchodom rodu Homo sa preferencie výrazne posilnili – cez Homo ergaster, Homo erectus a neandertálcov až po extrémnu pravorukosť moderného Homo sapiens.
Zaujímavou výnimkou je Homo floresiensis, tzv. hobití hominid z Indonézie s malým mozgom. Ten mal telo prispôsobené na kombinovanie dvojnohej chôdze s lezením po stromoch. Model pre neho predpovedal výrazne slabšiu predispozíciu k pravorukosti – a to presne zodpovedá širšiemu vzoru.
Mohlo by vás zaujímať
Známi neznámi – Neandertálci
Čo zostáva nevyriešené
Štúdia neodpovedá na všetky otázky. Prečo ľaváctvo vôbec pretrvalo? Akú úlohu zohráva kultúra v upevňovaní praváctva naprieč generáciami? A je podobná lateralizácia u papagájov či klokanov skutočne príbuzná tej ľudskej?
To sú otvorené otázky pre ďalší výskum. No hlavný záver zostáva silný: praváctvo nie je genetický prepínač ani kultúrna konvencia. Je to dôsledok dvoch najdôležitejších krokov v ľudskej evolúcii – doslova aj prenesene.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
