Neandertálci využili snáď všetko: Nosorožie zuby používali ako kladivá
Archeológovia vedeli, že neandertálci používali kosti a parohy ako nástroje. Nová štúdia pridáva na tento zoznam niečo nečakané: nosorožie zuby. A
Čítate etikety? Viete, čo hľadáte? Niektoré zložky v bežných potravinách nám škodia oveľa viac, než by sme čakali – a skrývajú sa tam, kde by sme ich nečakali.
Ultraspracované potraviny tvoria čoraz väčšie množstvo stravy aj na Slovensku. Výskum čoraz presvedčivejšie ukazuje, že pravidelná konzumácia ultraspracovaných potravín negatívne ovplyvňuje prakticky každý orgánový systém v tele. Ale ktoré zložky sú najnebezpečnejšie?
Odborníci zhodne zdôrazňujú: nejde o to eliminovať tieto potraviny úplne, ale obmedziť ich frekvenciu. Príležitostná slanina alebo sušienka nie je problém. Problém je, keď sa z výnimky stane každodenný základ stravy.
Čítať etikety na potravinách je jedna vec. Ale vedieť, čo v nich hľadať, je vec druhá. Odborníci na výživu upozorňujú na týchto päť kategórií zložiek, ktorým by sme mali venovať zvýšenú pozornosť.
Tri farbivá vyvolávajú u vedcov najväčšie obavy: tartrazín (E102), oranžová žlť S (E110) a červeň allura (E129). Nachádzajú sa v sladkostiach, sýtených nápojoch, v cereáliách aj syroch.
Výskum ich opakovane spája s hyperaktivitou, problémami so sústredenosťou a zhoršovaním príznakov ADHD u detí.
V EÚ musia mať výrobky s týmito farbivami na obale varovný nápis.
Tieto konzervačné látky sa bežne pridávajú do spracovaného mäsa – do slaniny, šunky, klobás a párkov. Samotné dusičnany nie sú škodlivé, no v kyslom prostredí žalúdka sa môžu premeniť na nitrozamíny – zlúčeniny spojené so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva.
WHO klasifikuje dusičnany a dusitany od roku 2015 ako karcinogény. Dve veľké francúzske štúdie sledovali viac ako 100 000 dospelých a dokázali, že vyšší príjem dusitanov súvisí s vyšším rizikom vzniku rakoviny prostaty, prsníka aj cukrovky 2. typu.
Karboxymethylcelulóza a polysorbát-80 patria k najrozšírenejším prídavným látkam v spracovaných potravinách. Nájdeme ich v priemyselnom chlebe, v mrazených pizziach, omáčkach aj sladkostiach.
Výskum ukazuje, že môžu narúšať črevný mikrobióm, spúšťať chronický zápal a prispievať k priberaniu. Chronický zápal potom zvyšuje riziko vzniku zápalových ochorení čriev, metabolického syndrómu, cukrovky aj srdcovocievnych ochorení.
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Sacharóza, fruktózo-glukózový sirup a maltodextrín sa ukrývajú v potravinách, kde by sme ich nečakali – v omáčkach, jogurtoch, celozrnných výrobkoch aj v „zdravých“ tyčinkách.
Podľa dlhodobých štúdií platí: čím viac pridaného cukru, tým vyššie riziko obezity, cukrovky, srdcovocievnych chorôb a zápalov.
Známi neznámi – Neandertálci
Priemyselné trans-tuky sú dnes v EÚ zakázané, no v niektorých krajinách sa stále pridávajú do potravín pod názvami, ako napr. „čiastočne hydrogénovaný tuk“.
Rafinované rastlinné oleje bohaté na omega-6 mastné kyseliny zasa pri nadmernej konzumácii narúšajú rovnováhu zápalových procesov v tele.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock