Rajčiaky (ako znie odborný, botanický názov rastliny) skutočne patria do čeľade ľuľkovitých rastlín (Solanaceae). Tieto „jedovaté jablká“ však v skutočnosti nezabíjali aristokratov, ktorí ich zjedli. Dnes vieme, že vysokokyslé paradajky mali tendenciu absorbovať olovo z cínových tanierov, ktoré sa vtedy používali. To potom viedlo k otrave mnohých stolovníkov.

To však nič nemení na skutočnosti, že paradajky skutočne produkujú toxické steroidné glykoalkaloidy. Prečo teda môžeme pokojne zjesť paradajku, ale nie plody, o ktorých sa hovorí, že zabili rímskeho cisára Augusta?

Blahodarné premeny

Vedci zo Sečuánskej univerzity v Číne sa nedávno dobádali k odpovedi. Zistili, že v rajčinách prebieha „komplexná epigenetická a genetická sieť“ premien, vďaka ktorým môžu ľudia jesť paradajky bez obáv.

Steroidné glykoalkaloidy sa v rastlinách Solanaceae vyvinuli ako obrana proti škodcom. Požitie menšieho množstva tejto látky spôsobuje nepríjemne horkú chuť. Vo väčších dávkach však môžu steroidné glykoalkaloidy vyvolať celý rad vážnejších príznakov – pálenie, nevoľnosť, kŕče, spomalenie srdcového tepu a dýchania, žalúdočné vredy či vnútorné krvácanie.

Mohlo by vás zaujímať

Zdravie

8. apríla 2023

Nezadržiavajte kýchanie. Môžete si poškodiť jeden zo zmyslov

Rastliny Solanaceae však potrebujú semená na rozmnožovanie rovnako ako každá iná čeľaď. A toto rozmnoženie sa najlepšie dosiahne tak, že zvieratá zjedia plody rastliny, strávia živiny a rozšíria semená v rámci prirodzeného hnojiva.

Paradajky preto v istom štádiu svojho dozrievania musia „neutralizovať“ hladinu svojich jedovatých steroidných glykoalkaloidov. Kedy a ako k tomu dochádza, však dlho zostávalo záhadou.

Sladšie a jedlé

Výskumníci pod vedením biológa Fenga Baia teraz identifikovali molekulárne systémy, ktoré sú zodpovedné za túto fázu premeny každej rajčiny. Analyzovali údaje zo sekvenovania celého genómu rajčiny a experimentovali s genetikou paradajok tak, že blokovali určité proteíny.