Koľko máme emócií
Človek by povedal, že je jednoduché rozpoznať, či sme šťastní, smutní, nahnevaní alebo pokojní, ale ľudia prechádzajú počas života toľkými em
Zo všetkých 92 skúmaných druhov primátov má len jeden druh skutočne biele beľmo oka a sú to práve ľudia. Nie je to náhoda.
Pozrite sa niekomu do očí. Vidíte dúhovku, zrenicu a okolo nich bledú, takmer žiarivo bielu plochu. Toto beľmo sa odborne nazýva skléra. Väčšina ostatných primátov – šimpanzy, gorily, orangutany – má skléru tmavohnedú alebo pigmentovanú. Ich oči splývajú s okolitou farbou tváre.
Naše také nie sú.
V roku 2007 prišiel Michael Tomasello z Inštitútu Maxa Plancka s vysvetlením, ktoré sa stalo jednou z najcitovanejších teórií evolučnej psychológie. Navrhol hypotézu kooperatívneho oka. Podľa nej sme si beľmo nevyvinuli náhodou – vyvinuli sme si ho preto, aby sme mohli čítať pohľad iného človeka.
Extrémne žraloky
Na rozdiel od ostatných primátov majú všetci ľudia oči s výrazným farebným kontrastom medzi bielou sklérou, farebnou dúhovkou a čiernou zrenicou. U ľudí je to spôsobené tým, že skléra nemá zafarbenie. Tento kontrast robí smer nášho pohľadu čitateľným pre ostatných okamžite a bez námahy – aj pri šere, aj zo vzdialenosti.
Výsledok? Biele skléry výrazne uľahčujú viditeľnosť smeru pohľadu. Bábätá sledujú smer pohľadu dospelých takmer výlučne podľa očí – nie podľa hlavy. Šimpanzy naopak sledujú skôr pohyb hlavy. Toto je jeden z kľúčových rozdielov medzi nami a našimi najbližšími príbuznými.
Štúdia publikovaná v eLife zistila, že aj šimpanzy rozoznávajú smer ľudského pohľadu lepšie ako smer pohľadu iných šimpanzov. Deje sa to najmä v sťažených podmienkach, keď je viditeľnosť slabšia.
Kde sa stala chyba? Poučný príbeh o tom, ako sa správame k prírode
Keď výskumníci umelo zosvetlili skléru šimpanzích očí, aby pripomínala ľudskú, dokázali testované subjekty oveľa presnejšie určiť, kam sa šimpanz pozerá.
Biela skléra teda neslúži len ľuďom – je to univerzálny signál, ktorý funguje aj naprieč druhmi.
Niektorí vedci však hypotézu kooperatívneho oka spochybňujú. Poukazujú na to, že existuje značná variabilita v zafarbení skléry medzi ľudskými populáciami. Mnohí ľudia majú viditeľne pigmentované skléry, čo odporuje predstave o uniformne bielych ľudských očiach.
Napriek tomu väčšina vedeckej komunity súhlasí so základnou myšlienkou: biela skléra zrejme zohrala dôležitú úlohu vo vývine ľudskej spolupráce, jazyka a kultúrneho učenia. Schopnosť čítať pohľad druhého, teda vedieť, čo vidí, čo sleduje a čo chce, je jedna zo základných stavebných kameňov ľudskej podstaty.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock