5 príkladov úchvatnej prírodnej symetrie
Od obrovských vírových galaxií až k maličkému hmyzu a delikátnym snehovým vločkám – prírodný svet prekypuje symetriou.
Čas neplynie rýchlejšie, len si ho menej pamätáme. Nová štúdia odhaľuje, prečo detské letá trvali večne a čo s tým môžeme urobiť.
Každý, kto si niekedy nostalgicky zaspomínal na detské letá, pozná ten zvláštny pocit: dva mesiace prázdnin sa vtedy zdali ako večnosť. Dnes tie isté dva mesiace prebehnú, ani nevieme ako. Vedci vedia presne, prečo to tak vnímame.
Podľa výskumníka Dr. Marca Wittmanna, ktorý sa zaoberá vnímaním času, leží odpoveď v mechanike pamäti. Konkrétne v tom, ktoré momenty sa v nej uložia a ktoré sa vytratia. Keď spätne hodnotíme nejaké časové obdobie, naša predstava o tom, ako dlho trvalo, závisí od toho, koľko momentov si z neho skutočne pamätáme.
Nové zážitky, prvé skúsenosti, prekvapenia a čokoľvek, čo mozog zaskočí, sú momenty, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou zachovajú. V detstve sú takéto momenty všade – takmer všetko sa deje po prvýkrát.
„V detstve sa zdá všetko nové: prvá jazda na poníkovi, prvý výlet do cirkusu, prvá dovolenka na pláži – všetko sa to udeje po prvý raz,“ vysvetľuje Wittmann, výskumný pracovník z Inštitútu pre hraničné oblasti psychológie v nemeckom Freiburgu.
V nedávnej štúdii sledoval Wittmann a jeho kolegovia pamäť a vnímanie času u dospelých vo veku od 20 do 90 rokov. Výsledky prekvapili: starší dospelí neopísali svoje spomienky ako bledšie alebo menej živé.
Ak vôbec, bolo to naopak – spomienky, ktoré si zachovali, pôsobili bohatšie a emotívnejšie ako spomienky mladších dospelých. To, čo upadalo, bolo oveľa jemnejšie: schopnosť ukladať do pamäti všedné, bežné momenty každodenného života.
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Mozog je mimoriadne efektívny stroj. Keď sa skúsenosť opakuje dosť často, prestane si ukladať detaily.
Keď po prvýkrát šoférujeme do práce, všimneme si všetko: názvy ulíc, stromy, ranné svetlo na chodníku. Keď však už šoférujeme po stý raz, cesta sa nám zdá ako rozmazaný sen. Čím rutinnejší život, tým menej ho mozog aktívne zaznamenáva.
„Rok sa zdá omnoho dlhší, ak ste zažili veľa nových vecí. Čím živší a emotívnejší obsah pamäti, tým pomalšie človeku plynie čas,“ potvrdzuje Wittmann.
9 zaujímavých faktov o snehu
Riešenie nie je zložité, ale vyžaduje si istú dávku vedomého úsilia. Vyhľadávanie nových zážitkov, cestovania, učenia sa nových zručností alebo len inej cesty do práce doslova predlžuje subjektívny čas. Mozog, ktorý má čo spracovávať, čas spomaľuje.
Detské letá teda neboli dlhé preto, lebo mali viac hodín, ale preto, lebo sme ich zaplnili novými zážitkami. A mozog si každý jeden z nich poctivo uložil.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock