Solárne panely na vode vyrábajú o 12 % viac elektriny než na súši
Vedci porovnali rovnako veľké solárne farmy – jednu na súši, druhú na mori. Výsledok prekvapil: morská farma vyrobí o 12 % viac elektriny a emisie CO
Čierne diery patria k najznámejším objektom vesmíru, ale ich vnútro je obrovskou záhadou. Čo sa deje za horizontom udalostí? A čo sa stane s hmotou, ktorú čierna diera pohltí? Odpoveďou by mohla byť biela diera.
Horizont udalostí čiernej diery nie je fyzická stena ani bariéra, ktorú by sme pocítili. Astronaut, ktorý by prechádzal horizontom udalostí, by si v okamihu prechodu nič zvláštne nevšimol. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa by sa však zdalo, že sa jeho cesta spomaľuje a tmavne – akoby zamrzol na okraji diery.
Vo vnútri čiernej diery leží skutočná temná hrôza. Gravitačná sila na strane objektu, ktorá je bližšie k centru čiernej diery, je výrazne silnejšia než na vzdialenom okraji tohto objektu. Fyzici tento jav nazývajú „špagetizácia“. Objekt sa doslova natiahne pozdĺžne a stlačí po bokoch, až kým sa nerozpadne.
Na úplnom konci cesty je singularita. Je to bod nekonečnej hustoty, kde sa Einsteinove rovnice rútia.
Moderná fyzika má však silné podozrenie, že singularita v skutočnosti neexistuje. Ide skôr o signál, že potrebujeme hlbšiu teóriu.
Toto je najväčšia 3D mapa vesmíru: Pozrite si 47 miliónov galaxií
Einsteinova teória predpovedá existenciu ďalšieho druhu objektu – bielej diery. Tá je v istom zmysle presným opakom čiernej diery: Čierna diera pohlcuje všetko vrátane svetla, biela diera je oblasť priestoru, z ktorej môže hmota a energia unikať, no nič do nej nevstúpi.
Už samotná možnosť existencie bielych dier vyplýva priamo z Einsteinových rovníc. Matematicky bola pomenovaná pred desaťročiami, ale dlho zostávala len okrajovou kuriozitou. Ruský kozmológ Igor Novikov ju opísal v roku 1964.
Voyager 1 prišiel o ďalší prístroj. Stále však vysiela aj z medzihviezdneho priestoru
V roku 2025 priniesla prelomová štúdia vedcov zo Sheffieldskej univerzity nový pohľad na celú vec. Vedci Steffen Gielen a Lucía Menéndez-Pidal navrhli, že singularita čiernej diery nie je skutočný koniec vecí. Namiesto nej sa čierna diera transformuje na oblasť veľkých kvantových fluktuácií. V nich čas a priestor neutíchajú, ale prechádzajú do novej fázy – bielej diery.