Nezadržiavajte kýchanie. Môžete si poškodiť jeden zo zmyslov
Keď sa telo chystá na kýchnutie, v pľúcach sa nahromadí tlak. Ak si zapcháte nos a zavriete ústa, môže byť presmerovaný do uší.
Prečo stačia niekomu štyri hodiny spánku a iným ani osem?
Kvalita spánku má až prekvapujúco veľa do činenia s genetikou.
00:00
00:00
Zrejme každý poznáme človeka, ktorý tvrdí, že mu stačia štyri hodiny spánku a cíti sa skvele. Väčšina z nás to odmieta ako klamstvo alebo chválenkárstvo. Vedci však zistili, že pre veľmi malú skupinu ľudí je to realita. Stojí totiž za tým vzácna genetická mutácia.
Prirodzení krátki spáči
Tzv. krátki spáči, ako sa nazývajú, fungujú rovnako dobre ako zvyšok ľudí aj pri štyroch až šiestich hodinách spánku. A tu prichádza tá časť, ktorá zdvíha obočie: vedci začínajú chápať prečo.
Prirodzení krátki spáči potrebujú asi štyri až šesť hodín spánku za noc. Nielenže im stačí menej spánku než zvyšku populácie, ale sa aj cítia horšie, ak spia dlhšie než bežne.
Podľa profesora Guya Leschinera, neurológa a odborníka na spánok, je prirodzený krátky spánok výlučne genetický. V ambulancii takýchto ľudí vídať len zriedkavo. Čiastočne preto, lebo krátky spánok nie je porucha, a čiastočne preto, lebo tí, ktorí spia tak málo, si často neuvedomujú, akí sú výnimoční. „Krátki spáči nepredpokladajú, že je to abnormálne, až kým ich na to neupozorní niekto blízky,“ hovorí.
Mohlo by vás zaujímať
Podobáme sa na seba?
Mutácia SIK3: piaty kúsok genetickej skladačky
Najnovší prelom v tejto oblasti prináša štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity. Mutácia N783Y v géne SIK3, ktorý reguluje dĺžku a hĺbku spánku, bola identifikovaná u prirodzených krátkych spáčov, ktorí potrebujú iba 4 až 6 hodín spánku.
Táto mutácia mení štruktúru proteínu SIK3 a znižuje jeho kinázovú aktivitu, čo vedie ku kratšiemu spánku bez negatívnych zdravotných dôsledkov.
Ide už o piatu identifikovanú mutáciu v súvislosti s krátkym spánkom, čo ešte viac zdôrazňuje vplyv genetiky na zdravotnú prospešnosť spánku a množstvo odpočinku, ktorý potrebujeme.
Vedci overili túto mutáciu aj na myšiach. Myši s mutáciou spali o 31 minút menej než tie bez nej a po období spánkovej deprivácie dokonca o 54 minút menej.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Mohli by sme sa to naučiť?
Neurologička Ying-Hui Fu z Kalifornskej univerzity v San Franciscu vysvetľuje: „Naše telá naďalej fungujú, keď ideme spať. Prirodzení krátki spáči môžu všetky funkcie, ktoré naše telá vykonávajú počas spánku, jednoducho vykonávať na vyššej úrovni než my.“
Vedci sa preto pýtajú: namiesto toho, aby sme sa spoliehali na prírodu, dokážeme sa krátky spánok naučiť? Technológia CRISPR otvára práve tieto možnosti.
Avšak kým sa to stane realitou, platí jedno: skutočnú genetickú výbavu na krátky spánok má menej ako 1 % ľudí. Pre zvyšných 99 % platí stará dobrá rada – sedem až deväť hodín je zlatý štandard.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
