Gepard je približne rovnako veľký a ťažký ako chrt, ale dosahuje dvojnásobnú rýchlosť. Rozdiel vznikol nahromadením účinkov desiatok jemných vylepšení.

Gepard má dlhšie predné končatiny ako chrt a ohybnejšiu chrbticu, čo umožňuje zadným nohám, aby sa pri každom kroku dostali viac vpred. Výsledkom je, že dĺžka kroku geparda je viac ako osem metrov. Navyše, 45 % svalovej hmoty geparda sa sústreďuje v chrbtici a zadných nohách, ktoré poskytujú najväčšiu hybnú silu.

Zrýchlenie ako Ferrari

Gepardy vďačia za väčšinu svojich úlovkov svojmu neuveriteľnému zrýchleniu, nie absolútnej rýchlosti. Z nuly na 100 km/h zrýchlia za tri sekundy. Na úplné zastavenie im potom stačia len štyri kroky. Počas lovu dokážu zmeniť smer rýchlejšie a častejšie ako ktorákoľvek iná mačkovitá šelma.

Napriek tomu gepard uloví korisť len pri štvrtine pokusov, pretože aj gazely sú rýchle. Gazela beží po špičkách: jej kopytá sa vyvinuli z nechtov, ktoré sa zväčšili a spojili do jedného.

To, čo vyzerá ako chodidlá, sú v skutočnosti kosti výrazne zväčšených prstov na nohách. Kolenné a lakťové kĺby majú vytiahnuté k telu. Vďaka tomu majú oveľa dlhšie nohy a väčšina hmotnosti je blízko ťažiska tela. Ak je naháňačka dlhšia ako tristo metrov, dokáže gazela Thomsonova gepardovi uniknúť.

Najrýchlejšie šelmy v kráľovstve zvierat

Všetky dokonale ovládli svoje územie.

Je to neuveriteľné, ale najrýchlejší letec, bežec a plavec majú takmer rovnakú najvyššiu rýchlosť. Aj keď sú najvyššie rýchlosti týchto zvierat podobné, problémy, ktorým vo svojom prostredí čelia aj spôsob adaptácie, akým sa s nimi vyrovnávajú, sa dosť líšia.

1. DÁŽĎOVNÍK OBYČAJNÝ

Sokol sťahovavý je najrýchlejší lietajúci živočích, ale maximálnu rýchlosť 300 km/h dosahuje len pri lete strmhlav – sokol je teda majstrom v padaní. Rekord za najrýchlejší let pri mávaní krídlami drží dážďovník s rýchlosťou 111 km/h.

2. MAMBA ČIERNA

Najrýchlejší had na svete je zároveň jedným z najväčších a najjedovatejších. Jeho trojmetrové telo je úzke a kombinuje dobrú priľnavosť na zemi s nízkym odporom. Cez hustý podrast sa dokáže plaziť rýchlosťou 20 km/h – rýchlejšie ako človek zvyčajne dokáže bežať.

3. GEPARD

Gepardy vedia šprintovať rýchlosťou 120 km/h. Na rozdiel od väčšiny mačkovitých šeliem sa ich pazúry úplne nevťahujú a fungujú ako klince na bežeckých tretrách. Popri neuveriteľnej rýchlosti pri priamom behu dokážu gepardy aj skvele zabáčať. Svoj dlhý chvost používajú ako protiváhu pri náhlych zmenách smeru.

4. VIDLOROH

Najrýchlejším vytrvalostným bežcom a najrýchlejším zvieraťom na západnej pologuli je vidloroh s rýchlosťou 88,5 km/h. Rýchlosť 56 km/h dokáže udržiavať až šesť kilometrov.

5. KENGURA SIVÁ

Najrýchlejší skokan. Je fascinujúce, že kengury potrebujú rovnaké množstvo energie na skákanie rýchlosťou chôdze ako pri rýchlosti 40 km/h. Kengury dokážu šprintovať rýchlosťou až 71 km/h, ale sila, ktorá pôsobí na ich nohy, je taká veľká, že im hrozí pretrhnutie šliach.

6. PLACHETNÍK

Na rozdiel od tuniakov, ktoré majú väčšinou červené svaly prispôsobené na trvalú plavbu, plachetníky a marlíny majú 93 % bielych svalov. Tieto rýchle svaly umožňujú plachetníkom dosiahnuť rýchlosť až 100 km/h. Plachetníky tiež vyskakujú z vody, aby dočasne zmenšili odpor a zvýšili rýchlosť.

ABSOLÚTNY REKORDÉR JE DROBNÝ

Maličký roztoč je najrýchlejší v pomere k svojej veľkosti.

Je jasné, že menšie stvorenia budú mať menšiu maximálnu rýchlosť ako gepard. Ak však zmeriame najvyššiu rýchlosť v pomere k veľkosti tela, najrýchlejším živočíchom je roztoč Paratarsotomus macropalpis.

Tento roztoč je dlhý len 0,7 mm – menej ako sezamové semiačko – ale nedávno sa zistilo, že za sekundu prebehne 322-násobok dĺžky svojho tela. To je rovnaké, ako keby človek bežal rýchlosťou 2 092 km/h.

Jeho relatívna rýchlosť je dvojnásobkom toho, čo dokáže austrálsky chrobák svižník, ktorý bol doteraz považovaný za relatívne najrýchlejšieho živočícha. Svižník dosahuje 171 telesných dĺžok za sekundu. Pre porovnanie, napriek vysokej maximálnej rýchlosti prebehne gepard len 16 svojich dĺžok za sekundu.

Tím výskumníkov na čele so Samuelom Rubinom z Pomona College v USA študoval biochémiu svalov tohto živočícha, keď uskutočnil tento prekvapujúci objav. Na filmovanie roztoča, ktorého našli v Kalifornii, ako pobehoval po betóne, použili vysokorýchlostnú kameru a potom nahrávku analyzovali.

Popri impozantnej rýchlosti vie Paratarsotomus macropalpis tiež mimoriadne rýchlo zabáčať a zasta- vovať. Dokáže tiež zastaviť na betóne, ktorý má až 60 °C. Takáto teplota by bola pre mnohé iné živočíchy smrteľná.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock