Fakt, že história tejto časti Vysokých Tatier je spätá s baníckou históriou, dokladá svojimi zápiskami aj botanik Jakub Buchhlotz, syn známeho historika Juraja Buchholtza, ktorý ako prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, a rovnako známeho starého otca, ktorý prvý opísal výstup na Slavkovský štít.

Jakub neostal histórii svojej rodiny nič dlžný, horlivo sa venoval výskumu Tatier a zanechal po sebe mnoho dôležitých informácií. Práve on  vo svojich prácach spomína granatstein, čo v preklade znamená polodrahokam tmavočervenej  farby. O ich ťažbe vo Velickej doline sa môžeme dozvedieť z viacerých starých záznamov. Tieto kamene mali chrániť baníkov pred nástrahami hôr a ich duchov. Tie sa stali základom názvov pre viaceré časti okolia Velickej doliny z východnej strany. Dnes ich poznáme pod názvami ako Granátové veže, Granátová stena, Granátové lávky. Celý komplex týchto skalných útvarov  sa volá Velické granáty.

Mohlo by vás zaujímať

Iné športy

26. januára 2022

Bojíte sa medveďov? Vypočujte si skúsenosti človeka, ktorý s nimi strávil vyše 15 rokov v Tatrách vo voľnej prírode.

Štart či cieľ?

Okrem majestátnych štítov obklopujúcich Velickú dolinu je pre ňu typickou aj dlhoročná ikona horský hotel Sliezsky dom. Najvyššie položený hotel na Slovensku. Pre zdatnejších turistov je iba východiskovým bodom ďalšej túry. Pre menej zdatných či rodiny s deťmi to môže byť príjemný záver dlhej prechádzky po Velickej ceste, ktorá je dlhá 6,2 km a má prevýšenie 660 m. Ideálne je prechádzku po asfaltovej ceste kombinovať s chodníkom. Užijete si určite viac pokoja a menej ponamáhate kĺby.

Ak ste cestou vysmädli alebo vás chytil hlad, môžete sa občerstviť na terase už spomenutého Sliezskeho domu a zároveň pokochať výhľadmi na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Od mohutného Gerlachovského štítu zo západnej strany cez Poľský hrebeň, Východnú Vysokú a Bradavicu po vejár skalných vežičiek Velických granátov.

Krásna Bradavica!

Čo sú teda tie granáty? Nie, nebojte sa, nebavíme sa o žiadnych pozostatkoch vojny. Velické granáty sú nádherný rozoklaný hrebeň, ktorý vybieha od štítu s nie najkrajším názvom Bradavica (2489 m n. m.) a tiahne sa až do doliny, kde sa stráca v kosodrevine. Bradavica? Poviete si, kto už len mohol dať taký názov takému čarovnému a majestátnemu vrchu! Ale čo už, hoci Bradavica, ale krásna! A prečo teda Bradavica? Vraj tento názov ani tak nesúvisí  s tvarom vrchu ako práve s ťažbou granátov.

No niekde cestou z minulosti do súčasnosti sa stala chyba v preklade nemeckého pomenovania bane, a tak tu dnes máme Bradavicu. Jednou sa dokonca môžete v Tatrách aj odviezť. Veru áno, po tomto štíte je pomenovaná aj nová tatranská hybridná električka. Na električku nastúpite na niektorej zo zastávok, no na tento vrchol sa bezpečne môžete dostať iba s horským vodcom.

Kráľ štítov

Keď už je reč o horských vodcoch, musíme si pripomenúť, kam mieria ich kroky s klientmi najčastejšie. Áno, prvenstvo v návštevnosti si vďaka svojej výške drží kráľ Tatier, Gerlachovský štít. Majestátny vrch, podobne ako jeho susedné štíty, svojím názvom doplňuje skladačku názvoslovia tejto časti Tatier. V jeho názve sa ukrývajú starogermánske slová ger a lach, ktoré znamenajú kopať a územie.

To dokazuje, že banícka ťažba neobišla ani najvyššiu horu. A aký by to bol kráľ bez svojho kráľovstva? Veru, ani Gerlach nie je výnimkou. Hradby jeho skalného hradu tvorí množstvo veží a vežičiek. Spomeňme aspoň Kvetnicovú vežu, Gerlachovskú vežu či Čertovu vežu.

Keď prší zlato

Ale poďme späť do doliny. Ak ste sa už občerstvili, môžete pokračovať prechádzkou okolo Velického plesa. Ak máte dostatok energie, môžete sa napojiť na chodník vedúci na Poľský hrebeň a hneď v jeho úvode sa vám naskytne očarujúci pohľad na Večný dážď. Večný dážď je niekoľko metrov vysoký skalný prah s prevismi, z ktorých neustále padajú kvapky vody z Velického vodopádu. Popod previs prechádza turistický chodník, a ak máte to šťastie, že slnko si práve sadá na vrchol majestátneho Gerlachovského štítu, zrazu máte pocit, že všade okolo vás sa vo vzduchu ligocú drahokamy. Tak nádherne pôsobia kvapky vody v jeho lúčoch. A opäť sme sa dostali ku granátom z úvodu. Zdá sa, že táto dolina je plná drahokamov. A veruže je. Nielen tých skalných, ale aj tých, vďaka ktorým vaše telo a duša pookrejú pri každej návšteve tejto doliny.

Ak sa chcete o pomyselných drahokamoch našich veľhôr dozvedieť viac, pomôcť vám môže aj projekt Tatranských unikátov, ktorý nájdete tu: www.tatranskeunikaty.sk.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

Text: Žaneta Bachledová
Text: Žaneta Bachledová, Shutterstock