Ako čítať braillovo písmo
Nevidiaci vďaka nim čítajú knihy, učia sa cudzie jazyky a komunikujú s okolím svetom – maličké vystúpené body im výrazne uľahčujú život.
Mars mal kedysi oceány. Kam zmizla všetka voda?
Z Marsu je dnes mrazivá púšť. Ale kedysi to tak nebolo. Záhadu, kam sa podela marťanská voda, vedci dodnes nerozlúštili.
Na povrchu Marsu sú nezmazateľné stopy po množstve vody. Klimatické modely naznačujú, že táto planéta mala kedysi dostatok vody vo všetkých končinách.
Zhruba polovica tejto vody sa tu nachádzala v podobe oceánu a polovica v podobe ľadovcov. Stačilo to na vytvorenie rozsiahlych riek a údolí, ktoré sú dodnes viditeľné aj z obežnej dráhy.
Dnes je situácia drasticky odlišná. Celkové množstvo vody pri povrchu Marsu, ktorá je tam dnes predovšetkým v podobe ľadu a v hydratovaných mineráloch, zodpovedá globálnemu oceánu s hĺbkou zhruba 30 metrov.
Mohlo by vás zaujímať
Prejavy vďačnosti zlepšujú vzťahy
„Ako zosúladíte počiatočnú hĺbku 150 metrov, odčítate niekoľko desiatok metrov a dostanete 30 metrov? Jednoducho to nesedí. V našom chápaní je zjavne medzera,“ konštatuje Bruce Jakosky z Coloradskej univerzity.
Kam sa podela všetka voda?
Veľkú úlohu to zohralo to, že Mars prišiel o výrazné magnetické pole. Bez silného globálneho magnetického poľa slnečný vietor postupne strhával hornú atmosféru a ultrafialové žiarenie rozkladalo molekuly vody na atómy vodíka a kyslíka, ktoré unikali do vesmíru.
Časť vody sa tiež uložila hlboko pod povrch. Výskumníci z univerzity NYU Abu Dhabi objavili v kráteri Gale náznaky, že voda zo susedného pohoria postupne vsakovala do dún cez drobné trhliny.
Mohlo by vás zaujímať
Bruce Willis sa zbavuje svojho lyžiarskeho strediska – zadarmo
Dokonca aj po tom, ako povrchová voda zmizla, podpovrchové toky mohli vytvárať chránené prostredia, v ktorých mohol prežiť mikrobiálny život.
Nové prekvapenie: prachové búrky
Nedávna štúdia odhalila doteraz prehliadaný mechanizmus. Medzinárodný tím vedcov zistil, čo sa dialo počas letného obdobia na severnej pologuli. Nezvyčajne intenzívna, no lokalizovaná prachová búrka dokázala vyhnať vodnú paru vysoko do marťanskej atmosféry. Išlo pritom o ročné obdobie, o ktorom sa doteraz predpokladalo, že zohrávalo len malú úlohu v strate vody.
Tím vedcov pozoroval neobvyklý nárast vodnej pary v stredných vrstvách marťanskej atmosféry. Tam dosahovali koncentrácie vody až desaťnásobok bežných hodnôt.
Mohlo by vás zaujímať
Tip na knihu: Skutočná skrytá pravda o svete (David Graeber)
Čoskoro vedci zaznamenali výrazný nárast vodíka na exobáze. To je hranica, kde atmosféra Marsu prechádza do vesmíru. Hladiny vodíka tam vzrástli na 2,5-násobok hodnôt z predchádzajúcich rokov.
Záhada stratenej marťanskej vody teda nemá jedno riešenie – je to skladačka z viacerých dielov, ktorú vedci ešte stále dávajú dokopy.
Text: Zázračná planéta
Foto: ESO/M. Kornmesser/N. Risinger
1/1
