Domáci miláčikovia s vyvinutými zmyslami
Zvieratká, ktoré s nami bývajú doma, vidia svet veľmi odlišne od toho, ako ho vnímame my.
Prečo nemôžeme ovládať svoje vlastné orgány alebo ako sa zväčšuje mozgová kapacita? Odpovede aj na tieto otázky prinášame v článku.
Vedomiu porozumieme najlepšie vtedy, keď telo preskúmame v stave bezvedomia. Vedomie strácame, keď sa prívod krvi a tým pádom aj kyslíka do mozgu zastaví. To sa môže stať, ak poklesne krvný tlak, počas mozgovej mŕtvice alebo ak máme problémy so srdcom.
Mozog teda potrebuje kyslík na to, aby zostal pri vedomí. Vedomie však tiež strácame pri celotelovej anestézii. Keď mozgové bunky vysielajú signály, zvyčajne dostávajú spätnú reakciu. Keď je však človek v celkovej anestézii, táto spätná reakcia sa zastaví. Tento efekt sa zdá byť silnejší v mozgovej kôre, ktorá má na starosti myslenie a spomienky.
Vedomá kontrola prichádza z mozgovej kôry, ale nie všetky naše systémy dostávajú inštrukcie z tejto časti mozgu.
Príkazy, aby sme pohli svojimi svalmi, prichádzajú z motorickej časti kôry, čo znamená, že spadajú do vedomého ovládania. Avšak príkazy do našich vnútorných orgánov prichádzajú z hlbších štruktúr, napríklad z hypotalamu.
Ako sa dožiť 100 rokov?
Najslávnejší spôsob, ako sa meria inteligencia, je inteligenčný test. Bol vyvinutý v priebehu 20. storočia a mal by merať schopnosť ľudí vykonávať určité mentálne úlohy.
Jeho princíp spočíva v predpoklade, že ľudia, ktorí odpovedia na isté otázky správne, pravdepodobne odpovedia správne aj na iné otázky, aj keď ide o otázky rozličného typu. Toto je známe ako „všeobecný inteligenčný faktor“.
Jeho podstatou je nezameriavať sa na pamätanie si konkrétnych faktov, ale meria skôr schopnosť myslieť abstraktne, používať zdôvodnenie a riešiť problémy.
IQ: gény alebo prostredie? Štúdie na dvojčatách a adoptovaných deťoch naznačujú, že výsledné IQ je rovnako kombináciou prírody (genetiky) ako výchovy (prostredia). Doteraz našli vedci viac ako 500 génov, ktoré súvisia s IQ, ale stále presne nevieme, čo spôsobuje, že niektorí ľudia sú múdrejší ako iní.

Mozog nemôže cítiť bolesť, ale jeho vonkajší obal (membrány) môžu. Keď sa prietok krvi v tomto mieste zmení, môže to skutočne bolieť.
Hlavná tepna, ktorá dodáva krv do mozgu, je krčná tepna – vinie sa celým krkom a nachádza sa v blízkosti ciev v ústach a krku. Keď sa krv v týchto miestach ochladí, predná mozgová tepna za očami sa začne rozťahovať.
Chlad taktiež podráždi trojklanový nerv, ktorý rovnako vplýva na dodávku krvi do mozgu. Oteplením úst sa krvné cievy vrátia do normálu a pomôžu bolesti ustúpiť.
Zmierniť bolesť pri „zamrznutom mozgu“ môžeme tak, že jazyk budeme tlačiť na hornú časť úst.

V roku 2009 lekári popísali prípad dievčaťa, ktoré žilo v Nemecku normálnym životom, a to napriek tomu, že sa narodilo bez pravej hemisféry svojho mozgu.
V roku 2014 sa podobný prípad odohral v Číne – tu sa prišlo na to, že istá žena nemala mozoček. Vyvíjajúci sa mozog má schopnosť neuroplasticity, ktorá umožňuje nervovým bunkám prevziať nové úlohy.
Táto úžasná schopnosť umožňuje lekárom vykonávať zákrok zvaný hemisferektómia. V zriedkavých prípadoch silnej epilepsie u detí dokážu chirurgovia odstrániť polovicu mozgu, čím sa záchvaty zastavia. Je úžasné, že druhá polovica mozgu sa prispôsobí a prevezme funkcie odobratej časti mozgu.
Ak nemáme jednu polovicu mozgu, druhá sa prispôsobí tak, aby kompenzovala jej nedostatok.
Human Brain Project: Human Brain Project je obrovský projekt zameraný na výskum mozgu.
V priebehu desiatich rokov chcú špičkoví vedci počítačovo napodobiť funkcie ľudského mozgu.
Zaujímavé čísla o mozgu
Zdroj: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock