Hojenie je reakcia spojivového tkaniva na poškodenie a jeho výsledkom je jazva – samotné hojenie aj tvorba jazvy je komplexný a zdĺhavý proces.

Jazvové tkanivo je bohaté na kolagénové vlákna chudobné na cievy a bunky. Je bez vlasových folikul, mazových a potných žliaz, ktoré sa pri hojení neobnovujú. V priaznivých podmienkach vzniká hladká, transparentnejšia, nenápadná jazva bez typických kožných políčok, ktorá splýva s úrovňou okolitej kože.

Čerstvé jazvy sú červenkasté, niekedy s jemným nádychom dohneda alebo modročervena. Jazva starne v priebehu 3 – 6 mesiacov (niekedy až 8 – 18 mesiacov) a postupne mení farbu na belavú alebo na farbu okolitej kože. Niekedy sa objavuje aj ukladanie pigmentu a tmavnutie jazvy, inokedy sa v jej tesnej blízkosti vytvorí typický depigmentovaný „haló efekt“.

Hoci má kolagén v jazve silnú ťažnú silu, dosahuje len asi 80 % pôvodnej sily. Tkanivo jazvy je na začiatku tuhé, potom za nejaký čas zmäkne. Jazva počas hojenia svrbí, čo vyvoláva prítomný histamín. Úplná regenerácia rany je možná len v prípade, ak je poškodená len pokožka, napríklad v prípadoch oškretia alebo dermabrázie.

Veľká rana, veľa hojenia:

Hojenie „per primam“ vzniká pri čistých operačných ranách. Pri dlhšie trvajúcej sekrečnej fáze s tvorbou bohatého granulačného tkaniva (pri tvorení nových krvných ciev v rane) a oneskorením epitelizácie (nástupu konečnej fázy hojenia rany), ide o hojenie „per secundam“. Iný typ hojenia nastáva napr. po zápalových ochoreniach kože (akné) – takto vznikajú hypertrofické jazvy alebo ich opačný variant – atrofické jazvy.

Spontánne keloidové jazvy vznikajú nekontrolovaným nadmerným rastom kolagénových štruktúr kože a ich príčina je dodnes neznáma.

Klasické hypertrofické jazvy vznikajú napríklad po popáleninách, iné typické jazvy – radiačné – zaznamenávame po ožiarení. Typy jaziev sa dajú niekedy len ťažko rozlíšiť (či ide napr. o hypertrofickú jazvu alebo keloid).

Okrem typických miest na tele, kde vznikajú napríklad spontánne keloidy (oblasť ramien, nad sternom, na šiji), sa jazvy pri rôznych operačných zákrokoch môžu vyskytovať na celom povrchu tela. Svoju úlohu zohrávajú pri tvorbe jaziev aj rasové a genetické faktory, fyzikálne vplyvy a niektoré závažné ochorenia.

V pooperačnom období dochádza k tzv. „vyzrievaniu” jazvy, ktorá sa postupne mení z hrubšej s ružovým sfarbením na tenkú, bledú, jemnú a nenápadnú jazvičku, čo trvá zhruba 3 – 6 mesiacov. V období 1 – 2 mesiace po operácii sa neodporúča opaľovanie ani pobyt v soláriách. Jazvy by sa aj neskôr mali ošetrovať opaľovacími krémami s vysokým UV faktorom.

Rozhodne je nevhodné jazvu dráždiť, dôležitá je aj ochrana pred extrémnym chladom. Toto platí prevažne v prípade nekomplikovaného hojenia po operácii. Rekonvalescencia je však individuálny proces a závisí aj od konkrétnych hojivých schopností organizmu a od spolupráce a svedomitého prístupu pacienta.

Veľmi dôležitú úlohu zohráva skúsenosť operatéra a rozhodnutie o možnej aplikácii ďalších doplnkových terapeutických postupov, ktoré hojenie urýchľujú a zamedzujú ďalším možným estetickým zmenám.

Ako na jazvy

Stále väčšej obľube sa pri liečbe jaziev tešia rôzne doplnkové terapeutické fyzikálne metódy uplatňované v skorom pooperačnom období, ktoré hojenie urýchľujú a v konečnom dôsledku prinášajú výborný terapeutický a estetický efekt, a to aj v prípade starších jaziev.

Výbornou prevenciou a terapiou keloidných a hypertrofických jaziev je aplikácia lokálnych prípravkov (masti, krémy, náplasti). Efektívny systém jemných opakovaných masáží je možné použiť aj v bezprostrednom pooperačnom období ako preventívne opatrenie proti vytvoreniu keloidu.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock