Ako žiť s potravinovou alergiou?

Pozornosť, ktorá sa venuje potravinovej alergii, odráža realitu – v súčasnosti postihuje totiž asi 8 % dojčiat, 5 % malých detí a 2 až 4 % dospelých. Rok čo rok postihuje stále širšiu skupinu ľudí. Čo všetko by ste mali vedieť, aby ste takúto záťaž zvládli čo najlepšie.

Čo spôsobuje vznik potravinovej alergie?

Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia: riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov, je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, toto riziko je „iba“ 40 až 50 %. U detí, ktoré nemajú v rodine alergika, je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.

Ako vzniká potravinová alergia?

Po prvom vystavení organizmu alergénu, teda cudzorodej látke, na ktorú reaguje imunitný systém, dochádza k tzv. senzibilizácii. Ide o proces, pri ktorom sa tvoria špecifické IgE protilátky zamerané proti konkrétnej bielkovine z tej-ktorej potraviny. Jedným z cieľov senzibilizácie je to, aby si organizmus „zapamätal“ alergén do budúcnosti.

Ak dôjde k opakovanému kontaktu imunitného systému s daným alergénom, dochádza k silnej a rýchlej reakcii. Hlavnú úlohu pri nej zohrávajú spomínané IgE protilátky spolupracujúce s tzv. žírnymi bunkami. Počas tejto skorej fázy alergickej reakcie uvoľnia žírne bunky mediátory zápalu (mediovať = riadiť). Ten sa prejaví sčervenaním kože, opuchom, prípadne nadmernou tvorbou hlienu.

Nasleduje neskorá fáza alergickej reakcie. Počas nej sa na miesto alergickej reakcie priťahujú aj tzv. eozinofily, ktoré uvoľňujú ďalšie zápalové mediátory. Miera zvýšenia hladiny potravinovo-špecifických IgE protilátok je pritom individuálna. U detí s vysokou reaktivitou IgE dôjde k výraznejším prejavom, naopak deti s nízkou reaktivitou IgE majú miernejšie a často len prechodné prejavy, z ktorých neskôr vyrastú.

Častým alergénom je mlieko a mliečne výrobky. Je nutné jesť potraviny, na ktoré sme alergickí? Foto: Shutterstock

Vplyv veku a citlivosti na potravinovú alergiu

Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom.

Alergici majú rôznu citlivosť, niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách, iní tolerujú malé množstvá a reagujú až na miligramové množstvo alergénu. Preto treba objaviť hranicu tolerancie na jednotlivé alergény. Samozrejme, experimentovať môžeme len s tými alergénmi, o ktorých vieme, že u nás nevyvolajú život ohrozujúcu anafylaktickú reakciu.

Ďalším aspektom je vek potenciálneho alergika. Na niektoré potraviny reagujú alergicky iba malé deti. S rastúcim vekom z niektorých alergizujúcich potravín vyrastú, musia si však dávať pozor zas na iné. Niekedy sa u potravinového alergika v staršom veku rozvinú aj iné druhy alergie.

Prikrmovanie malých detí a potravinová alergia

U malých detí by mali byť prvé nemliečne príkrmy jednozložkové (monokomponentné pyré). Nové potraviny majú pribúdať postupne: u rizikových detí (s pozitívnou rodinnou anamnézou) vždy po 1 až 3 týždňoch, u nerizikových detí po 3 až 4 dňoch.

K najčastejším príznakom potravinovej alergie u dojčaťa patria: hnačka, nafukovanie, bolesti bruška, svrbenie na koži alebo v okolí konečníka. Ak sa tieto príznaky prejavujú u dojčaťa a máte podozrenie na potravinovú alergiu, vynechajte podozrivú potravinu na 2 až 3 týždne, potom ju skúste znovu zaradiť. Ak však bola reakcia až taká silná, že vyžadovala lieky, radšej už potravinu nepodávajte vôbec, alebo sa poraďte s pediatrom či alergológom.

Potravinové alergie u dospelých

Ak sa alergén potvrdí vyšetrením u imunológa, dôsledne ho zo stravy vynechajte (zistite si všetky potraviny, ktoré tento alergén obsahujú). Zároveň sa poraďte s alergológom, ktoré potraviny stačí tepelne upraviť – termolabilné alergény sa teplom rozložia a potraviny potom možno bezpečne konzumovať.

Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ – potravina. Výnimkou sú petržlen, zeler, orechy, arašidy, ryby a niektoré koreniny, ktoré majú termostabilné alergény a teplom sa nemenia.

Alergia na vajcia sa môže prejaviť po zjedení vaječných cestovín, palaciniek, torty, atď. Foto: Shutterstock

Veďte si stravovací denník!

Na určenie diagnózy potravinovej alergie je užitočné poznať čo najpodrobnejší opis príznakov po požití podozrivej potraviny. Odporúčame si preto viesť stravovací denník, kde si zapíšete, ktoré potraviny ste jedli vy alebo vaše dieťa a aké po ňom nasledovali ťažkosti.

Ochorenia súvisiace s potravinovou alergiou

Treba vedieť aj to, že zlý zdravotný stav nie je izolovaný proces, často ide o prepojenie viacerých chorobných procesov. Aj medzi potravinovou alergiou a inými chorobami existuje úzky vzťah.

Potravinová alergia môže byť buď príčina, alebo naopak príznak zložitejšieho ochorenia.

Preto je dôležité na to myslieť pri určovaní správnej diagnózy. K najčastejším vzájomne previazaným chorobám patria:

abdominálna (brušná) bolesť,
ekzém a ďalšie dermatitídy,
reumatoidná artritída,
diarea, hnačka,
migréna,
žihľavka a zvýšené svrbenie kože,
osteoartritída,
celiakia (neznášanlivosť lepku),
neznášanlivosť laktózy,
častá nevoľnosť a nauzea v žalúdku,
iné druhy alergií,
astma,
častá detská kolika.

Najčastejšie alergény z hlavných potravinových skupín

Mliečne alergény:

odstredené, nízkotučné či plnotučné mlieko, sladové mlieko, kondenzované, suché alebo zahustené mlieko
krémová káva v prášku a kávové bielidlá
mlieko kôz a iných zvierat
kyslá smotana, syr, smotanový syr, tvaroh, srvátka
puding, kaša, jogurt
mliečna čokoláda, sušienky, sucháre, chlieb, cereálie
cesto, vyprážané jedlá, omáčky, instantná zemiaková kaša
sójové syry, polievkové zmesi, balené polievky, konzervované polievky

Vaječné alergény:

omelety
vaječný koňak
majonéza, tatárska omáčka
marshmallows
vaječné cestoviny, špagety, makaróny
surimi (imitácia morských plodov)
zmes na pečenie a pečivo
raňajkové cereálie, palacinky, wafle, dolky
tortová múka, koláče, zmrzlina
polievky, karbonátky, klobásy

Arašidové alergény:

arašidy, arašidové maslo
oriešky, kešu, vlašské orechy, zmes orechov
cereálne tyčinky, sušienky, koláče, šišky, dolky, pečivo, zmes na pečenie, müsli
zmrzlina, mrazené dezerty, mrazené jogurty
kari kuracie mäso, Nutella, marcipán, čokoláda, nugát
orechové maslo, pesto
sušené polievky, vegetariánske hamburgery
etnické jedlá: thajské, čínske, vietnamské, indické, japonské