8 tipov na pohodové leto pri vode
Prázdninová nálada a pocit voľnosti nám často dávajú pocit, že môžeme na chvíľu vypnúť a zabudnúť na starosti. To je napokon jeden z dôvodov,
Existenciálna kríza ako nový začiatok
Vždy sa budeme pýtať na zmysel života a klásť si otázky o vlastnej existencii. Je to v našej (ľudskej) prirodzenosti. Predstava smrti v nás vyvoláva úzkosť, ktorá nás dokáže ochromiť, ale rovnako nám môže pomôcť znovu naplno začať žiť.
V ľudskej existencii existuje paradox: čím je náš život naplnenejší a autentickejší, tým viac sme si vedomí vlastnej smrteľnosti. A hoci môžeme „veriť“, že si každý určuje vlastný zmysel života a v logiku svojich rozhodnutí, z času na čas sme nútení uznať, že máme svoje (ľudské) obmedzenia.
Existenciálna kríza alebo úzkosť pozostáva z takýchto momentov, keď sa pýtame, či náš život vôbec má nejaký zmysel alebo hodnotu. Často prichádza v období spojenom s veľkými zmenami, keď máme ťažkosti prispôsobiť sa novým okolnostiam.
Môže potrápiť vysokoškoláka, ktorý nevie s rodinou pretrhnúť pupočnú šnúru, a musí sa odsťahovať na internát alebo do zahraničia, ale aj štyridsiatnika, ktorý prechádza ťažkým rozvodom. Keď v strednom veku prichádza o pracovné možnosti a má pocit, že premeškal príležitosti. Kríza sa týka aj päťdesiatnika, ktorému sa niekde vzadu vynorí strach zo smrti a z chorôb či rozčarovanie z premárneného života.
Aký je to pocit? Ako keď sa vám základy, na ktorých ste vybudovali svoj doterajší život, rozpadajú na márne kúsky…
Pociťujete príznaky, ako úzkosť, depresiu, pocit ochromenia, izolácie, nedostatok motivácie, energie, osamelosť alebo starosti, ktoré si dookola prehrávate v hlave? Ľudia, ktorí prežívajú existenciálnu krízu, zažívajú apatiu, bezcieľnosť a nedostatok motivácie, ktorá trvá niekoľko mesiacov alebo aj dlhšie.
Mohlo by vás zaujímať
Žite v zdravom vzťahu: Naučte sa rozpoznávať red flagy
Existenciálny chaos
Existenciálna úzkosť je bežná, normálna. Je zdravé spochybňovať svoj spôsob života alebo ciele, ktoré sme si stanovili. V kritickej situácii sa môžeme hlbšie spoznať a zistiť, kto v skutočnosti sme a čo si vážime. Môže to byť skvelá príležitosť nájsť zmysel života. Z tohto existenciálneho chaosu sa rodia nové životné kapitoly. Môžeme naň nahliadať ako na cestu, skúsenosť, ktorej sa nedá vyhnúť a je súčasťou života, ale ak dlho nenachádzame odpoveď na naše otázky, môže prerásť do zúfalstva a duševnej poruchy.
Smrť, izolácia, pocity, že na vašom živote vôbec nezáleží, ale i ťarcha zodpovednosti pri rozhodovaní, to všetko môžu byť zdroje hrôzy. Napríklad vedomie, že každý z nás vrátane našich najmilovanejších zomrie,nás môže napĺňať hlbokou úzkosťou a strachom, ktorý nás ochromí natoľko, že začneme ignorovať realitu a správať sa presne naopak – odmietať všetko, čo by náš život mohlo obohatiť, a v hraničných prípadoch dokonca uvažovať nad predčasným koncom.
Štúdia na 250 ľuďoch prišla s prekvapivými výsledkami. Existenciálnu krízu zažilo 67,9 percent z nich. Hlavnou príčinou bola strata zmyslu života alebo sa kríza objavila s kariérnymi či finančnými ťažkosťami. Skoro 20 percent ľudí sa trápilo s ťažkosťami tri až šesť mesiacov.
Cesta, nie skúška
Ignorovať nevyhnutnosť smrti alebo osamelosť, ktorú z času na čas zažíva každý, vôbec nepomáha a častokrát to ani nie je možné. Kľúčové je nájsť rovnováhu – uvedomiť si smrteľnosť bez toho, aby sme ňou boli zahltení. Udržať si motiváciu robiť také rozhodnutia, aby sme pozitívne ovplyvnili život svojich blízkych. Nemusíme vedieť, ako dopadnú, ale kým máme čas, môžeme konať.
Realita smrti nás v podstate povzbudzuje, aby sme čo najlepšie využili príležitosti a vážili si veci, ktoré máme. Získaním kontroly nad smerovaním nášho života sa oslobodíme a naberieme silu zbaviť sa zúfalstva spojeného s vlastnou bezvýznamnosťou.
Naučíme sa prijať svoj život a (znovu) naň pozerať s úžasom, preto by sme na krízu mali nahliadať ako na životnú skúsenosť, nie ako na skúšku. Nachádzanie zmyslu života často prináša vyššie sebauvedomenie, lepšie porozumenie sebe samému, sebaúctu a vnútornú motiváciu.
Existenciálne krízy sú bežné u ľudí:
– ktorí čelia pokročilým alebo progresívnym chorobám,
– v strednom veku,
– ktorí stratili milovanú osobu
– prežívajúcich tragický alebo traumatizujúci zážitok
– pri zmene vo vzťahoch, napríklad po sobáši alebo rozvode.
Ako na to?
Namiesto toho, aby ste sa zamerali na široké, nezodpovedateľné otázky, zvážte rozdelenie zložitých tém na menšie segmenty, na ktoré môžete nájsť uspokojivé odpovede.
Pomôže vám to vidieť, ako váš život každodenne ovplyvňuje svet okolo. Zamerajte sa na to, čo ste dnes urobili a dokázali a aké pocity to vo vás vyvolalo. Z tohto bodu sa odrazte. Možno neporozumiete všetkým veľkým záhadám života, ale mali by ste vedieť, za čo môžete byť vďační. Zamerajte sa na budovanie a udržiavanie zdravých vzťahov, aby ste stále mali túžbu a dôvod robiť veci pre tých, na ktorých vám záleží.
Zamerajte sa na veci, ktoré vám prinášajú radosť a naplnenie – záľuby môžu vyvolávať pocit úspechu a hrdosti na vlastné schopnosti. Tréning a rozvoj nových zručností zasa môže otvoriť nové príležitosti. Uvedomte si, že nie ste jediní, kto má existenčné úzkosti. Ak sa porozprávate s niekým, kto prežíva čosi podobné, možno získate iný pohľad na svet. Dôležité je zapamätať si, že minulosť sa nedá zmeniť, ale budúcnosť je plná možností.
Text: RELAX
Foto: Shutterstock
1/1
