Základy stoicizmu siahajú do antického Grécka. Jeho zakladateľom bol Zenón z Kitia, ktorý v roku 308 založil v Aténach vlastnú filozofickú školu. Názov filozofickej cesty bol odvodený z gréckeho „stoa poikilé“, čo znamená stĺporadie vyzdobené freskami. Delí sa na tri fázy: raný, stredný a neskorý. Prvé dve fázy sa vyvíjali prevažne v Grécku, pričom neskorá fáza sa presunula do Rímskej ríše – kľúčovými stoikmi tohto obdobia boli Seneca, čiastočne Cicero a cisár Marcus Aurelius.  

Aj keď ako filozofická škola zanikol v priebehu 5. a 6. storočia, na ďalšie dejiny mal  významný vplyv. Myšlienky antických stoikov ovplyvňovali nielen stredovek, ale aj moderné dejiny – a riadiť sa nimi môžeme dokonca aj my dnes.  

Prijmite život taký, aký je  

Cestou k ovládnutiu emócií a vášní, ktoré dokážu narušiť našu individuálnu podstatu, je podľa stoicizmu sebadisciplína. No ako nadobudnúť skutočný stoický vnútorný pokoj? Podľa antických Grékov je na to potrebná „apatheia“ – odpútanie sa od toho, čo nemôžem zmeniť. Podstata stoicizmu teda zjednodušene tkvie v prijatí všetkých životných situácií, ktoré nám prichádzajú do života. Ak nechceme byť nešťastní, musíme sa s nimi zmieriť. Netreba v sebe živiť žiadne plané nádeje, jednoducho máme prijať svoj osud taký, aký je. Často do nášho života prichádzajú tragické situácie, no bolesť, ktorú cítime, nepramení z fyzickej alebo psychickej bolesti, ale z vnútorného rozporu, keď túto realitu odmietame prijať.   

Vráťme sa však do čias Marca Aurelia. Tento rímsky cisár žil a vládol v 2. storočí n. l. a bol známym filozofom a vládcom. Čo ste však o ňom nevedeli, je, že počas posledných rokov jeho vlády čelil a s ním aj obyvatelia Rímskej ríše jednej z najhorších pohrôm v európskych dejinách. Počas morovej epidémie  zomrelo takmer päť miliónov ľudí. 

Jednu epidémiu sme pred niekoľkými rokmi zažili aj my, aj keď nie v takom rozsahu. Aureliov pohľad na pocity strachu a beznádeje, ako aj na priamy vplyv epidémie na duševné zdravie môže byť pre nás podnetný. Toto je sedem stoických rád Marca Aurelia, ktorými sa môžeme inšpirovať aj dnes. 

Rada č. 1: Čo je v mojich rukách?  

Časť stoickej filozofie môžeme zjednodušene definovať ľahko pochopiteľným morálnym princípom: Naučte sa pokojne prijať to, čo sa vám deje a nedokážete to ovplyvniť, a, na druhej strane, buďte dostatočne silní zmeniť to, čo zmeniť môžete. Umenie je dokázať to od seba odlíšiť, inak sa človek len točí v začarovanom kruhu neúspechu.  

Stoici hovoria, že jednou zo základných cností je rozvážnosť – práve tá je nástrojom, ktorý nám pomôže zistiť, čo je v našich rukách a čo nedokážeme ovplyvniť. Vezmime si napríklad aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu. Skúste sa sami seba opýtať, čo vám na nej prekáža. Čo dokážete zmeniť vy ako jednotlivec? Keď zistíte, čo dokážete a nedokážete zmeniť, pomôže vám to lepšie prijať danú situáciu. Podľa Aurelia: „to, čo nás znepokojuje, nie sú veci, ktoré sa nám dejú, ale naše vlastné názory o týchto veciach“. To znamená, že aj keď nevieme dianie prichádzajúcich okolností ovplyvniť, vieme ovplyvniť to, čo si o nich budeme myslieť. To jediné máme vždy vo vlastných rukách.  

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

24. augusta 2025

Vybrať správnu kozmetiku je hotová veda. S knihou Katky Balabánovej Tajomstvo vašej pleti to zvládnete!

Rada č. 2: Zmena charakteru je zmenou rozmýšľania 

Niektorí filozofi tvrdia, že charakter človeka je vlastne spôsob, ako premýšľa. Podľa Aurelia by sme si mali osvojiť správne spôsoby rozmýšľania, či už ide o rozvážnosť, alebo sebadisciplínu – tie nám pomôžu v boji s emóciami, ako sú strach alebo hnev. Ako ich však nadobudnúť?  

Podľa Marcusa Aurelia môžeme dobrý charakter budovať napodobňovaním rozmýšľania cnostných ľudí, takých, v ktorých vidíme vzor. Nájdite si svoj role model – človeka, ktorý vám bude vzorom v danej cnosti. Platón mal svojho Sokrata, tak kto bude váš Sokrates?  

Rada č. 3: Memento mori 

Nielen pandémia, ale aj smrť blízkeho človeka nás v pravidelných intervaloch núti premýšľať nad našou vlastnou smrťou. Podľa Aurelia je dôležité premýšľať nad vlastnou smrťou a čím skôr sa s ňou zmieriť a prijať ju. Kresťanská tradícia v tejto súvislosti používa slovné spojenie memento mori (v prekl. Pamätaj, že zomrieš). Myšlienka na našu pominuteľnosť, ako aj samotná realita by nás nemali prekvapiť o nič viac ako jarná krása prírody a vôňa ruží.  

Rada č. 4: Robme veci pre vyšší cieľ 

Základným pilierom stoickej filozofie je sebadisciplína. Ako sa k nej však motivovať? Podľa Aurelia je najlepším motivátorom zamerať sa na dosiahnutie čo najvyššieho a najvznešenejšieho cieľa. Aby sme ho však dosiahli, je dobré si ho rozdeliť na menšie méty a smerovať k nemu malými krokmi, mať reálne očakávania a nesnažiť sa urobiť všetko naraz.  

Rada č. 5: Vyhľadávajme diskomfort 

Trénovanie sebadisciplíny podľa Aurelia spočíva aj vo vystavovaní sa náročným situáciám. Prakticky to znamená vyjsť mimo komfortnrj zóny – vyskúšajte otužovanie, studenú sprchu, digitálny detox alebo vstať na prvé zazvonenie budíka. Aurelius nám vo svojom životnom správaní dáva ešte jeden príklad, aby sme nenadávali a nesťažovali sa. A to si mnohí z nás budú musieť nacvičiť! Ak prijmeme život taký, aký je aj s jeho chybami a negatívnymi dôsledkami, bude nám lepšie.  

Rada č. 6: Počkajme na druhý marshmallow 

Pravdivosť tejto rady potvrdzuje aj stanfordský experiment s marshmallows z roku 1970. Deťom ponúkli jeden cukrík a povedali im, že ak chvíľu počkajú, dostanú cukríky dva. Ide o experiment zameraný na úroveň sebakontroly. Aj keď nie s populárnym cukríkom, túto radu dostávame aj od Aurelia – podľa neho sme sa nenarodili preto, aby sme sa cítili len príjemne a uspokojovali svoje spontánne potreby a túžby.  

Rada č. 7: Počúvajme múdrejších a pozerajme sa späť 

Posledná rada Marca Aurelia sa týka nášho vzťahu k druhým ľuďom. Podľa neho by sme sa mali obkolesiť múdrymi a inšpiratívnymi ľuďmi. S posilnením sebadisciplíny nám pomôže pravidelné zamýšľanie sa a skúmanie nášho správania. Budovanie dennej sebareflexie nám pomôže stať sa stoicky pokojným človekom.   

TIP NA KNIHU: Pravidelná dávka (Andrej Zeman & Jakub Betinský)

Kniha je textovým výberom najobľúbenejších epizód z rovnomenného podcastu Pravidelná dávka. Jej autori Andrej Zeman a Jakub Betinský sa zamýšľajú nad zdanlivo vyčerpanými témami z oblasti filozofie, náboženstva či prírodných vied a histórie. Kniha búra mýty a podsúva nové pohľady na často diskutované témy.  

Knižná verzia je dostupná na albatrosmedia.sk a podcast nájdete na svojej obľúbenej streamovacej platforme.  

Text: RELAX
Foto: Albatros, Shutterstock