Spoznajte Slovensko: 6 tipov na výlety po západnom Slovensku
Ako to už býva, našinec svoju rodnú krajinu veľmi nepozná, ale je čas na zmenu! Vyberte si podľa svojho gusta – od historických pamiatok cez miesta,
Viete, aký je to pocit, keď vycestujete za pretekmi cez polovicu sveta, kde si meriate sily so svetovou konkurenciou - a zistíte, že patríte medzi TOP 5 % športovcov vo svojej disciplíne na svete? Presne tento pocit zažil v októbri 2022 slovenský triatlonista Matúš Mirossay na svetovom IRONMANovi v americkom St. George.
Po dojazde do depa som vyzul tretry, zoskočil z bicykla a podal ho dobrovoľníkovi. Páčilo sa mi, že aj my, amatérski pretekári sme mali takúto “pro-level” starostlivosť. Zobral som tašku, obul svoje Metaspeed Sky+ a vybehol som z depa smerom na Diagonal Street, jedinú diagonálnu ulicu v St. George.
Prvých 5 kilometrov okruhu stúpalo takmer stále nahor. Bolelo to, hlava mala pocit, že ideme pomaly, no telo nepoľavilo. Kopec skončil tromi prudkými schodovitými výbehmi. Akonáhle sa profil vyrovnal, nabral som rýchlosť a išlo to super. Druhú časť okruhu pípali kilometre v tempe 3:35. Dostal som sa do relatívne komfortnej zóny.
Počas druhého kola na Diagonal street som nadobudol pocit, že ulica je nekonečná. Vďakabohu to ostalo len v hlave, telo išlo fantasticky, aj rýchlejšie, ako v prvom kole. Tri posledné “schody” som šiel na maximum, ako by mal byť cieľ tam hore.
Ako vydržať behávať aj po osemdesiatke?
Chcel som to už mať za sebou, naťahoval som krok dolu z kopca. Keď som mal už len šesť kilometrov do cieľa, vedel som, že nepoľavím. Povzbudila ma aj rodina Čurilovcov. Fantastický fanklub a support mal veľký podiel na tom, že som si držal tempo v zbehu okolo 3:35.
Posledné kilometre boli skutočnou agóniou, z veľkej únavy som v nich stratil cit – posledné dva kilometre som bežal v tempe okolo 3:50.
Vbehol som na čierny koberec posiaty červenými M. Matne som zazrel na hodinkách tempo 3:56/km, o 20 sekúnd pomalšie ako môj osobák zo Šamorína.
Vedel som, že som silnejší ako kedykoľvek predtým, ale v tej chvíli sa to spečatilo. Netušil som celkový čas, ani poradie, len som vedel, že som šiel perfektne. V cieli som si niekoľkokrát zakričal a potom som sa na pár sekúnd zvalil do trávy. Plakal som, smial som sa – a plačem, aj keď píšem tieto riadky. Je to nepopísateľná emócia. Po tisíckach hodín práce jeden moment, ktorý ti povie, že si to robil správne.

Patrím medzi TOP 5 % na svete.
Som spokojný. Dostal som do ruky telefón a zistil som skutočnú váhu tohto výsledku. Blahoželalo mi množstvo ľudí, preteky sledovala moja rodina, blízki priatelia – ktorým aj touto cestou veľmi pekne ďakujem. S dodatkom, že chcem a viem byť ešte lepší!
Text: Matúš Mirossay pre velon.sk
Foto: Matúš Mirossay