Čo sa deje s naším telom pod vodou?
Po vstupe do studenej vody začínajú v našom tele reťazové reakcie, ktoré posilňujú telo od hlavy až po päty. Ktoré to sú?
Matúš Mirossay: „Vedel som, že som silnejší ako predtým, ale IRONMAN v americkom St. George to potvrdil.“
Viete, aký je to pocit, keď vycestujete za pretekmi cez polovicu sveta, kde si meriate sily so svetovou konkurenciou - a zistíte, že patríte medzi TOP 5 % športovcov vo svojej disciplíne na svete? Presne tento pocit zažil v októbri 2022 slovenský triatlonista Matúš Mirossay na svetovom IRONMANovi v americkom St. George.
Prečítajte si, ako ho prežíval v článku. Tiež sa dozviete, v čom spočívala jeho príprava, ako aj to, ako prebiehali samotné preteky. Text napísal Matúš Mirossay a zverejnili sme ho v spolupráci s velon.sk.
Mohlo by vás zaujímať
Terapeut Honza Vojtko: Monogamné vzťahy nie sú nutné
Pred pretekmi
Dňa 26. októbra 2021 mi prišiel e-mail s predmetom: 2022 IRONMAN 70.3 World Championship Slot Acceptance. Vtedy som ležal v posteli s Covid-19 a vysokou teplotou. Príprava nezačala najlepšie a návrat do akej-takej výkonnosti trval – pre mňa – nekonečné týždne.
Počas 16 rokov, čo som sa venoval cyklistike a teraz triatlonu som nikdy nemal sezónu dlhú až do konca októbra. Väčšinou som približne v polovici septembra pociťoval miernu únavu a zhoršenie výkonnosti. Telo už nereagovalo dobre na ťažšie tréningy. Samotná predstava náročných úsekov, ktoré som zvykol trénovať vo februári a marci ma bolela. Ak som však chcel vyladiť formu na 29. októbra 2022, musel som celý rok plánovať inak.
Rok som začal opatrne. Po posune jarného sústredenia z konca februára na začiatok apríla som prvýkrát štartoval na Championshipe v Šamoríne. Na polmaratóne som síce zabehol osobný rekord, no cyklistická časť bola z mojej strany slabšia. Príprava je ako na húsenkovej dráhe – ďalšie preteky CZECHMAN som zvládol s osobným rekordom na half-iron-distance 4:09:49, a Challenge Walchsee v Rakúsku som zas dokončil neúspešne po žalúdočných problémoch.
Tréningovo náročné leto sa podpísalo na únave v auguste na pretekoch v českom Moste, kde som preteky nedokončil. Bol to pre mňa budíček, aby som prehodnotil, či intenzity a objemu nebolo veľa, a či vôbec vydržím do októbra. O dva týždne neskôr som sa zúčastnil IRONMAN 70.3 Zell am See v Rakúsku, ktoré dopadli výborne a o dva týždne na to som obhájil celkové víťazstvo na Doksy Race (CZE).
Posledné septembrové týždne som sa pripravoval doma, pričom z pohľadu intenzity som prekonal všetky doterajšie limity. Cítil som sa výborne a bolo to vidieť aj na číslach. V prvej polovici októbra som znížil objem aj dĺžku intenzívnych úsekov na 75 %. Bicykloval som vo vnútri pri teplotách okolo 27°C, aby sa telo pripravilo na vysoký výdaj aj príjem tekutín.
Následne, 20. októbra som odletel do Las Vegas, odkiaľ som sa 24. októbra presunul do St. George.
