10 očarujúcich miest v Slovinsku. Otestujte sa, či ich poznáte.
Slovinsko je vysoko rozvinutá krajina, ktorá má očarujúce hory, priezračné rieky, pekné more, krasové oblasti s dychberúcimi jaskyňami a mnoho ďalš
Tradičných horehronských jedál je viac, ako ste si mysleli. Poznáte týchto desať najlepších?
Príprava krompľovej fučky je jednoduchá aj v množstve potrebných surovín a jej vôňa je nezameniteľná. Možno aj práve pre jej jednoduchosť a sýtosť si ju obľúbil snáď celý horehronský ľud. Krompľovú fučku si niektorí dopĺňali slaninou, či siahli po domácom masle. Iní si zamilovali sladkú chuť fučky poprášenej cukrom.
Vznik mnohých obcí na Horehroní sa spája s valaskou kolonizáciou vďaka ktorej sa na našom území rozmohlo ovčiarstvo. Radí sa k nim aj obec Valaská, v ktorej sa podobne ako v okolitých dedinách varili jednoduché jedlá z toho, čo si sami dopestovali a dochovali. Najčastejšou surovinou na prípravu jedál boli zemiaky. Valaštianske krumple s kapustou sú jedlom, ktoré dostatočne nasýtilo pracujúci ľud na poliach. Výborné tradičné pochúťky horehronia ponúka aj Hotel Bystrá, kde si ich môžete vychutnať po relaxácii vo Wellnesse.
V jednej z najvyššie položených obcí na Slovensku, ktorou je Lom nad Rimavicou sa z plodín darilo zväčša len zemiakom a kapuste. Spolu s fazuľou tu z týchto surovín pripravujú znamenitú sýtu polievku, ktorú raz hostia obce zo srbskej Kovačice kedysi nazvali „Lomovský guľáš“. Polievka z fazule a kapusty sa pripravuje aj v iných obciach na Horehroní, napríklad na Čiernom Balogu či Heľpe. Odmeniť sa tradičnou horehronskou kuchyňou môžete napríklad aj po príjemnej prechádzke k Dedečkovej chate.
Aj chlapi z dediny si ním kedysi zaháňali hlad pri práci. Buď si so sebou na roboty brali od žien pripravené usušené bugačiky, ktoré si v kotlíčku uvarili a doplnili slaninou a kapustou alebo im jedlo gazdiné uvarili a pripravili ešte doma pred svitaním.
Názov tohto pokrmu nesie aj tradičné podujatie, ktoré sa každoročne koná v Brusne. Kedysi sa mnohí živili obchodovaním s čipkami po celej Európe, preto toto jedlo dostalo meno „Čipkárskô“. Za obchodom cestovali na svojich vozoch, tzv. mašinách a pre šetrenie času si tento pokrm pripravovali priamo za jazdy. Až po dovarení odstavili vozy a najedli sa. Aj zvyklosti pri jedení tohoto jedla mali netradičné. Najprv sa nasýtili hustou časťou jedla, a teda mäsom, zemiakmi, zeleninou a cestovinou - tlapkami, ktoré na záver dojedli vývarom.
Gazdinky kedysi nemali možnosť využiť veľké množstvo surovín, no zo všetkého, čo mali k dispozícii, čarovali jedlá, ktorých vôňu a chuť si chceme pripomínať aj dnes. Ručne šúľané zemiakové cesto sa na Horehroní jedlo v niekoľkých kombináciách. Snáď najčastejšou sladkou prísadou bol cukor s pomletým makom. Obmenou boli sladké šúľance s orechami či nasucho opraženou a osladenou strúhankou. Aj túto, ale tiež mnohé iné tradičné dobroty si môžete vychutnať aj na Salaši Zbojská.
Fašiangové veselie sa deň po dni preklápa k pôstnemu obdobiu. Záverečné pochovávanie basy je vyvrcholením karnevalov či plesov. Fašiangy sú spojené s obdobím nasýtenia sa takýmito sladkými maškrtami či zabíjačkovými špecialitami, a to ako kedysi, tak aj dnes. Cesto na smažené pampúšky si môžete podľa vzory dnešných gazdín dochutiť vanilínovým cukrom a citrónovou kôrou.
V jedlách horehronskej obce Beňuš má pravá ovčia bryndza svoje silné zastúpenie. Na uvarenie Ťapiek s brynzdou stačí malé množstvo jednoduchých a dostupných surovín. Kedysi toto jedlo pripravovali gazdiné zavčas ráno, aby si ho muži mohli zobrať so sebou na pole či do hory. Toto jedlo je typické aj pre iné horehronské dediny s podobnými názvami ako sú trhace či tľapkance s brynzdou. Tieto a ďalšie obľúbené gastronomické tradičnosti sú špecialitou Hotela Zerrenpach.
Zemiakové cesto plnené čerstvým mäsom alebo údeninou nájdeme v rôznych variantoch hneď v niekoľkých horehronských dedinách. Gazdinky kedysi vstávali zavčas ráno, aby ich stihli pripraviť chlapom, ktorí šli do poľa kosiť či do hory richtovať drevo. Traduje sa, že kedysi chudobní ľudia vodu po uvarení guliek ďalej jedli ako polievku. Rovnako na úžitok vyšla aj voda po uvarení halušiek, ktorú dochutili brynzdou a jedli ako bryndzovú polievku. Pohostinstvo pod Úbočou v obci Šumiac je ideálne miesto kde si toto, ale tiež ďalšie tradičné jedlá môžete dopriať.
Tam, kde sa na Horehroní darilo chovu oviec vznikali a podnes na salašoch vznikajú chutné produkty z ovčieho mlieka. Silu výživnej ovčej bryndze poznali už naši predkovia a okrem cestovín – tľapkancov či ťapiek bola aj súčasťou nenáročnej polievky so zemiakmi.




