15 príležitostí na mikromeditácie
Aj keď sa váš život rúti šialenou rýchlosťou, denne by ste si mali nájsť niekoľkokrát pár minút, počas ktorých si „dovolíte“ uvedomiť a pr
S dezinfekciou sa v súčasnosti stretávame takmer na každom kroku. Viete, aká je jej história a ako si ľudstvo dokázalo poradiť s rôznymi epidémiami bez jej pomoci?
Egypťania využívali na balzamovanie tela víno, myrhu, živicu a hydroxid sodný, ktorý získavali z jazier neďaleko dnešného hlavného mesta Káhiry. Vďaka horúcemu podnebiu sa telo obalené hydroxidom sodným nechalo sušiť približne 60 až 70 dní. Vďaka hydroxidu sodnému zostala podoba mŕtveho celkom zachovaná.
Síra bola v Európe odporúčaná na dezinfekciu kontaminovaných priestorov a predmetov najmä počas morovej epidémie. Predpokladá sa, že sa používala kvôli silnému zápachu a ničivému účinku na rastliny a menšie zvieratá. V dobe Hippokrata sa síra dokonca považovala za protijed voči moru.
Vydymovanie priestorov sa v minulosti používalo ako metóda ,,čistenia vzduchu“. Vznikla domnienka, že dym vyháňa hmyz, ktorý spôsoboval choroby ľuďom a zvieratám, preto by mala byť táto metóda účinná. Využívala sa aj zmes namiešaná z mokrého strelného prachu, smoly, dechtu, síry, tabaku, kadidla a borievky.
Please select 2 correct answers
Vtedajší biológovia si všimli, že filtrácia vzduchu cez vatu bola účinná nielen pri odstraňovaní prachu, ale bránila aj vnikaniu mikroorganizmov. Do praxe sa teda zaviedli rúška a ako bonus sa do ich vnútra pridali aromatické byliny. Taktiež poznali dezinfekčné účinky octu a spoliehali sa na jeho vlastnosti.
Ľudia, ktorí sa starali o dobytok boli povinní svoje oblečenie vyvariť alebo dokonca spáliť. V mnohých krajinách sa odporúčalo aj spaľovanie kontaminovanej slamy, postrojov, vagónov, napájačiek, jasličiek a ďalších vecí.
Vápno zanechávalo viditeľné biele stopy, vďaka čomu bolo jeho použitie jednoduché overiť. Odporúčalo sa použiť koncentrované vápno na umývanie fontán a žľaby používané na pitie pre dobytok. Taktiež sa do vápna zakopávali aj kože zo zvierat, ktoré uhynuli na mor.
V roku 1752 bolo vydané odporúčanie v boji proti besnote. A to umývať stajne, jasle, stojany najskôr horúcou mydlovou vodou a potom octom s vodou. Táto metóda bola taktiež popri vápne odporúčaná v boji proti moru dobytka. Ocot sa využíval aj na dezinfekciu vzduchu v maštaliach. Mal sa položiť na vyhriate tehly a nechať odparovať v maštali.
Už odpradávna si námorníci uvedomovali, že na trupoch člnov obalených meďou nerastú riasy a huby. Toto pozorovanie malo inšpirovať lekárov aby sa meď, podobne ako síra v stredoveku, používala ako dezinfekcia. Bola využívané v humánnej aj veterinárnej medicíne.
Do 19. storočia neboli známe poznatky o príčinách chorôb ľudí a zvierat. Vedci v tom čase vypozorovali účinky dezinfekcie ako chemického alebo fyzikálneho prostriedku, ktorý ničí choroby a škodlivé mikroorganizmy.
V roku 1965 Peter Kalmár spôsobil revolúciu v umývaní rúk. Muselo to byť efektívnejšie, rýchlejšie a priateľskejšie k pokožke než bolo na tú dobu zaužívané. Vtedajší asistent chirurgického lekára na University Medical Center v nemeckom Hamburgu spozoroval, že na umývanie rúk sa pre nedostatok času často neprihliadalo. Vyvinul riešenie: Sterillium, prvý dezinfekčný prostriedok na ruky na báze alkoholu, ktorý je zároveň šetrný k pokožke.


Text: VF
Foto: Shutterstock