Čierna smrť. Hrozivý príbeh o tom, ako desivá choroba znivočila populáciu Európy.

30. marca 2020
Ľudia zomierali náhle, len niekoľko dní od nakazenia. V čase najsilnejšej nákazy zomieralo v Bordeaux 600 ľudí denne.

Mor trápil Európu niekoľko storočí. Dostal sa sem cez Áziu už v 14. storočí. Ľudia zomierali náhle, len niekoľko dní od nakazenia. V čase najsilnejšej nákazy zomieralo v Bordeaux 600 ľudí denne.

  • Mor vyhladil tretinu až polovicu populácie Európy. Historici odhadujú, že zomrelo 75 – 200 miliónov ľudí, z čoho sa Európa spamätávala celé stáročia.
  • Na slovenské územie mor prenikol v 14. storočí. Najhoršia epidémia však prišla koncom 17. storočia, keď v Bratislave zomrelo 11 000 ľudí.
  • Moru trvalo 15 rokov, kým sa prepracoval cez Áziu. Keď sa však dostal do zaľudnenej Európy, dokázal ju zničiť za menej ako 5 rokov.
  • Medzi 14. až 17. storočím sa mor do Európy často vracal. Poslednou veľkou epidémiou bol Veľký londýnsky mor, ktorý sa skončil až požiarom Londýna v roku 1666.
  • Na pamiatku obetí moru sa stavali Immaculaty. Sú to morové (alebo mariánske) stĺpy, aké nájdeme po celom Slovensku – v Bratislave, Košiciach i Trenčíne.
  • Flagelanti nosili biele rúcha so zahaľujúcou bielou kapucňou. Cirkev toto hnutie zakázala už v 13. storočí, pretože ho považovala za kacírske a fanatické.
  • Niektorí vedci tvrdia, že čiernu smrť nespôsobila baktéria. Mor mal byť výsledkom vírusu podobného ebole alebo ho mala spôsobiť sneť slezinová – antrax.
  • Mor sa dnes lieči antibiotikami. Úmrtnosť u neliečených osôb je okolo 60 %, u liečených osôb iba 1 – 15 %.

Čierna smrť

Hrozivý príbeh o tom, ako desivá choroba znivočila populáciu Európy.

Dlhé generácie ľudí si užívajú slnečné lúče a teplejšiu klímu a Európa zažíva nevídanú populačnú explóziu – na kontinente žije viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Na začiatku prvého tisícročia žilo v Európe 24 miliónov ľudí, ale už v roku 1340 sa tento počet zvyšuje na 54 miliónov.

Krajiny zväčšujú svojej rozlohy, „zahrýzajú“ sa do lesov a dostupnosť jedla už začína dosahovať svoje limity. Nad Európou sa však začiatkom malej doby ľadovej vznáša strašné zlo… Už o storočie neskôr je všetko inak a populácia Európy sa zmenší na 37 miliónov ľudí. Čo spôsobilo toľké vymieranie?

Skutočné začiatky tejto katastrofy sú neznáme, aj keď sa zdá, že choroba vznikla na juhovýchode Afriky stáročia pred príchodom do Európy. Cez Níl sa toto monštrum dostáva do Ázie a nakoniec až do zaľudnenej Európy. Pricupitá nenápadne, cez zatuchnuté podpalubia lodí, mlyny a silá napratané obilím, cez špinavé doky a ulice plné odpadkov – to najhoršie však ešte len príde…

Nákaza skáče na Európu z kožuchov veľkých čiernych potkanov, ktoré sú plné bĺch nainfikovaných baktériou Yersinia pestis, a nekontrolovateľne sa rozšíri. Prúdi z napuchnutých páchnucich vredov, ktoré ľuďom praskajú v slabinách i v podpazuší. Udiera mocne a nemilosrdne a za pár hodín zničí celé rodiny, za pár dní celé mestá.

My dnes voláme túto obrovskú pandémiu, ktorá dostala Európu v 14. storočí na kolená, bubonický mor. V tom čase je však táto choroba známa pod iným menom – apokalyptickými prezývkami čierna smrť alebo mor.

Západná Európa sa zmieta v storočnej vojne, na východe sa ľudia boja nezastaviteľnej mongolskej Zlatej hordy a hladomor začína znepokojovať krajiny, ktorých obyvatelia sú na hranici prežitia. Choroba sa tu preto rýchlo presadzuje a so sebou prináša smrť – ľudia však vedia, že sa nad nimi vznáša hrozba strašnej nákazy, a mnohí sa obávajú toho, čo zanedlho aj naozaj príde…

Odporná záležitosť

Mor je zahalený rúškom tajomstva ešte aj dnes a vedci sa sporia o tom, ako sa choroba vlastne na náš kontinent dostala.

S istotou však vieme, že všetko vypuklo na Východe… Z Mongolskej ríše mor putuje cez ukrajinský prístav Feodosiju, Sicíliu a južnú Európu až do Francúzska a Anglicka, kde dosahuje najväčšiu silu.

Hlavnou zbraňou pohromy je žľazový mor – bakteriálna choroba prenášaná infikovanými blchami, ktoré sa hostia na všadeprítomných čiernych potkanoch. Tieto blchy sa však vyskytujú aj na iných hlodavcoch, na králikoch a niekedy aj na väčších cicavcoch, ako sú mačky.

Baktéria Yersinia pestis sa na ľudí prenášala uhryznutím bĺch, ktoré žili v kožuchu potkanov. Foto: Shutterstock
Baktéria Yersinia pestis sa na ľudí prenášala uhryznutím bĺch, ktoré žili v kožuchu potkanov. Foto: Shutterstock

Samotná baktéria Yersinia pestis je skutočne odporná záležitosť: napáda krv bĺch a potom spôsobuje nahromadenie krvi a buniek v proventricule – chlopni, ktorá sa nachádza pred žalúdkom blchy. Táto blokáda znamená, že keď sa hladná blcha pokúsi pohrýzť svoju obeť, vysoký tlak v jej žalúdku vytlačí trochu z vypitej krvi späť do otvorenej rany, a to spolu s tisíckami bakteriálnych buniek z chlopne.

V tele obeti sa tento prúd baktérií spláchne k najbližšej lymfatickej uzline. Tam sa baktéria usídli, a to až tak dobre, že uzlina napuchne, stvrdne a prenikne aj cez kožu – vytláča nakazený hnis. Keďže blchy pohryznú ľudí väčšinou do nohy, najbližšia uzlina sa nachádza v slabinách. Tieto zväčšené lymfatické uzliny známe ako morové rany sú hlavným príznakom moru – sú odporné a bolestivé a môžu byť veľké ako hrozienko alebo až veľký pomaranč. Akýkoľvek pohyb je pritom neznesiteľne bolestivý.

Avšak pred tým, ako sa rany vôbec začnú objavovať, trpia obete ďalšími varovnými príznakmi. Symptómy sa najprv podobajú chrípke, potom ich nasleduje vysoká horúčka. O deň alebo dva prichádzajú „božie symboly“ – malé okrúhle vyrážky nazývané aj „ruže“. Tie sa rozširujú po celom tele a obzvlášť okolo infikovaných lymfatických uzlín. Vytvárajú sa vnútorným krvácaním a oslabenými stenami krvných ciev a sú jasným znamením, že človek nemá len silnú chrípku.

Ako poznamenáva Shakespeare: „Morové rany sú tam, kde je smrť istá.“ Keď už uzliny praskajú cez kožu von, veci naberajú rýchly spád: nasleduje hnačka a vracanie, často aj septický šok ako reakcia na prasknutie uzlín. K tomu sa pridáva zlyhanie dýchania a zápal pľúc. Štatistika je desivá: do dvoch týždňov zomierajú štyria z piatich ľudí.

Morové rany boli veľké, bolestivé a plné hnisu. Ilustrácia: Shutterstock
Morové rany boli veľké, bolestivé a plné hnisu. Ilustrácia: Shutterstock

Kronikár Agnolo di Tura del Grasso z talianskej Sieny zachytáva celú tú hrôzu takto: „Neviem, kde začať s popisom tejto nemilosrdnej krutosti. Takmer každého, kto je toho svedkom, omráči zármutok. Ľudská reč nedokáže popísať takú hrôzu a tí, ktorí ju nevideli, sa môžu považovať za požehnaných. Ľudia zomierajú takmer okamžite – pod pazuchami a v slabinách napuchnú a padnú mŕtvi, aj keď ešte pred chvíľou rozprávali. Otcovia opúšťajú deti, ženy svojich manželov, bratia jeden druhého. Každý sa stráni každého, lebo sa zdá, že choroba sa prenáša aj dychom a zrakom. A tak ľudia zomierajú a nedá sa nájsť nikto, kto by bol ochotný pochovávať – ani za cenu peňazí alebo v mene priateľstva.“

Je to vo hviezdach

Zoči-voči moru a viere, že prichádza „súdny deň“, vydáva francúzsky kráľ Filip VI. rozkaz Lekárskej fakulte Univerzity v Paríži, aby vypátrala zdroj tohto zla, ktorý by sa dal potom zničiť. Nálezy profesorov však neveštia nič dobré – tragédiu pripisujú konjunkcii Saturnu, Marsu a Jupitera v znamení Vodnára a pozícii Saturnu v dome Jupitera. Ich záverom je, že s vôľou kozmu sa nedá nič robiť. Ľudia totiž veria, že Jupiter je zdrojom teplých vlhkých výparov a horúci a suchý Mars ich zapaľuje. Morové výpary majú byť teda produktom hustého smradľavého smogu plného choroby „miasmy“.

Keďže ľudia veria, že tento smog je hlavnou príčinou moru, prestávajú sa kúpať (lebo voda má otvárať póry na vstup miasmy do tela), v uzavretých izbách sa zabarikádujú hrubými tapisériami (aby zabránili prenikaniu otráveného vzduchu) a nosia pri sebe voňavky a vrecká naplnené vonnými látkami (aby ich vôňa prerazila smrtiaci zápach). Nič z toho ich však nezachráni…

V roku 1346, uprostred správ o biblickom more na Východe (z neba padajú žaby a hady, časté sú silné krupobitia, vytvárajú sa smradľavé dymy a hromy), prichádza mongolská Zlatá horda a oblieha Feodosiju – krymský prístav na severnom pobreží Čierneho mora. Horda sa pripravuje na dlhotrvajúce boje, keď sa zrazu priamo v jej radách objavuje čierna smrť. Armáda začína vymierať a obliehanie sa rozpadá. To, čo nasleduje, je známe ako prvý známy prípad použitia biologickej zbrane. Pred tým, ako sa Zlatá horda stiahne a vráti späť na východ, nahromadí telá svojich mŕtvych a katapultuje ich cez hradby Feodosije.

Horda sa síce vracia domov porazená, ale čierna smrť víťazí – rozširuje sa po pobreží Čierneho mora a plieni Byzantskú ríšu (juh dnešného Bulharska). V roku 1347 dorazí do Stredomoria a udiera na Sicíliu. Tu si vydesení roľníci začínajú uvedomovať, že mor prichádza po mori a v prístavoch začínajú odmietať lode. Už je však príliš neskoro…

Koniec Európy

Obchodné lode z Janova a Konštantínopola zanášajú mor až do hĺbky Európy – plavia sa infikovanými riekami, kanálmi a prieplavmi. V roku 1348 zomiera v Benátkach denne až 600 ľudí a Rodos, Cyprus a Messina už zažívajú plný nápor moru. Invázia sa urýchľuje a zahrýza do srdca Európy. Vyhladí 60 % populácie Marseille a polovicu Paríža. Zničujúce čísla mŕtvych sú také vysoké, že primátor Bordeaux zapaľuje prístav, čo je pozoruhodne odvážny nápad, ak uvážime, že dymu a hadov sa ľudia v stredoveku boja viac ako potkanov.

Ani Anglicku sa v tom čase nedarí o nič lepšie. Mor sa tam dostáva v roku 1348 primárne cez prístavy v Bristole, Weymouthe a Londýne – čierna smrť skosí polovicu vtedajšej populácie a na svojom vrchole si v Londýne vyžiada denne až 300 mŕtvych. To trvá až do jari 1349.

Anglicko zažíva závratné straty, obzvlášť čo sa týka farmárov v produktívnom veku – väčšina bohatstva krajiny totiž pochádza z pôdy.

Hektáre zlatistých lánov polí zostávajú bez ľudí neobrobené. Nakoniec sa do polí musia vybrať aj rytieri a kňazi či mnísi a to vedie k vzniku novej triedy – zemanov. Sú to vlastníci pôdy bez nevoľníkov, ktorí musia prenajímať svoje statky farmárom, ktorým sa akosi podarilo prežiť. Tí sa stávajú „nedostatkovým tovarom“ a po prvý raz v histórii sú nezávislí. Toto uvoľňuje kapitál a spoločnosť sa stáva ekonomicky mobilnejšou, vedúcou k zrodu primitívneho kapitalizmu, ale taktiež sa vytvárajú tzv. stratené dediny bez ľudí.

Dobová kresba znázorňujúca mor v Londýne.
Dobová kresba znázorňujúca mor v Londýne.

Okrem toho, že statky sa vplyvom moru vyľudňujú, z mnohých žien sa stávajú bohaté vdovy, ktoré majú zo zákona doživotné právo na tretinu príjmu svojho zosnulého manžela. Ako sa zvyšuje úmrtnosť a starnúce vdovy hromadia dedičstvá, mladí lordi sú rovnako chudobní ako ich poddaní a zoči-voči moru majú rovnaké šance. V Anglicku vládlo pred príchodom moru preľudnenie, vďaka čomu nemá choroba zo začiatku na trh žiadny dopad. Avšak ďalšia generácia už má v 70. rokoch 14. storočia problém nájsť nejakých zdravých robotníkov. To vedie anglickú vládu k rozhodnutiu, aby prijímala čoraz prísnejšie nariadenia, ktoré by udržali rastúce mzdy na nízkych úrovniach. Toto rozhodnutie však vyústi do veľkého roľníckeho povstania v roku 1381 a niečo podobné sa odohráva aj na iných miestach v Európe – vo Francúzsku sa mor pretavuje do „jacquerie“ (povstania sedliakov proti šľachte v roku 1358) a v Taliansku do vzbury robotníkov (1378).

Napriek podpore a úteche od cirkvi je náboženstvo proti čiernej smrti bezmocné. Kňazi a mnísi, ktorí často plnia aj úlohu lekárov, majú zakázané pitvať telá, a tak ani nemôžu prísť na to, čo je príčinou smrti toľkých ľudí. Kňazi, ktorí sa boja moru, odmietajú vykonávať posledné pomazanie a posmeľujú ľudí, aby sa spovedali jeden druhému. Ani na pohreby sa nechodí. Do hlbokých hrobov sa často naukladá množstvo mŕtvol a medzi rady tiel sa len ledabolo pohodí trochu hliny.

Keďže mŕtvych je veľa, podnikavci začínajú pochovávať mŕtvych za peniaze. Cirkev nakoniec zakazuje prinášať telá do miest a keďže smrť je „na programe“ každý deň, cirkev tiež zakáže, aby zvonili pohrebné zvony. Ľudia už cirkvi nedôverujú a rozširuje sa náboženský fanatizmus. V roku 1348 však prichádza ešte väčšia náboženská hrozba –– v Nemecku sa formuje bratstvo flagelantov. Presne 33,5 dňa (aby si tak uctili Ježišov vek) putujú po krajine tisícky pútnikov, ktorí sa nemilosrdne bičujú koženými pásmi so železnými tŕňmi, aby tak ukázali svoju oddanosť Bohu a získali ochranu pred jeho hnevom. Majú v tom čase status takmer rockových hviezd a ľudia sa načahujú, aby na nich dopadali kvapky krvi z ich svätých rán.

Nový vinník

Do roku 1349 sa hnutie rozširuje, avšak množstvo vagabundov využíva slávu flagelantov a vydáva sa za nich. Posilnenie extrémnej kresťanskej ideológie tvárou v tvár apokalypse pritom znamená aj začiatok antisemitizmu po celej Európe a židia sú za mor trestaní ako nikdy predtým.

Ľudia si ich spájajú s tajomným mystickým učením Kabalou a 2,5 milióna európskych židov je podozrivých z čarodejníctva a hanebných činov. Okolo roku 1000 boli židia silnou skupinou medzinárodných obchodníkov, no v 14. storočí ich sila upadá, až ich nakoniec v 16. storočí vytláčajú talianski obchodníci. Rozdelení a putujúci Európou sú židia obviňovaní z miešania jedov a infikovania studní chorobami.

Falošné priznania vynútené mučením, ako napríklad priznanie žida Agimeta počas rozmachu moru v roku 1348, veciam nijako nepomáha a 14. februára 1349 je na cintoríne v Štrasburgu upálených 2 000 židov. Takáto genocída sa zopakuje aj v iných mestách v Nemecku a Švajčiarsku a židia sú nútení utekať z krajiny do krajiny.

Často sa uchyľujú do Poľska – kráľ Kazimír je totiž zamilovaný do židovskej ženy, a tak židom otvára hranice svojej krajiny. Tam zostávajú až do hrozného obdobia holokaustu. Zatiaľ čo židia utekajú pred spoluobčanmi, vraždením a skazou, samotný mor sa začína upokojovať. Do Švédska dorazí v roku 1350 a v čase, keď sa dostane do Ruska, sa už vo Francúzsku a Anglicku začína mierniť.

Očistec je preč

Historici sa nikdy úplne nezhodli v tom, čo presne zastavilo chorobu pred vyhubením celej populácie Európy, avšak je možné, že svoju úlohu zohrali karantény, mierne zlepšená hygiena a menej ľudí cestujúcich Európou (čo je čiastočne výsledkom masového vymierania a strachu z obchodných ciest).

Mor vyhladil 40 – 50 % európskej populácie, teda okolo 20 miliónov ľudí.

Pre porovnanie, španielska chrípka, ktorá vypukla po prvej svetovej vojne v roku 1918, si na celom svete vyžiadala životy 50 miliónov ľudí. Predtým ani potom sa v Európe neobjavila ničivejšia infekcia.

Bez vedomostí o skutočnej príčine moru ľudia verili, že čiernu smrť spôsobili škodlivé nákazlivé výpary zo vzduchu. Ľudia so sebou nosili kvety, prestali sa kúpať (lebo to otváralo póry) a doma sa pálilo kadidlo. Niektorí sa dokonca oblievali močom, aby posilnili svoju prirodzenú ochranu pred vonkajšími výparmi.

Niektorí historici sú presvedčení, že veľký požiar Londýna (1666), ktorý vyhubil potkana čierneho, bol jedinou vecou, ktorá Anglicko zachránila pred tým, aby jeho populácia úplne vymrela. Európe trvalo stáročia, kým sa plne zotavila, a tí, ktorí prežili, svedčili o zničujúcej apokalypse, ktorá takmer zničila celý kontinent.

Zabiť alebo vyliečiť

Kde sa objavil mor, tam prišli na rad liečitelia. Boli vystavení najväčšiemu riziku nákazy a často aj na mor sami zomreli.
Kde sa objavil mor, tam prišli na rad liečitelia. Boli vystavení najväčšiemu riziku nákazy a často aj na mor sami zomreli.

Ľudia si v 14. storočí mysleli, že proti moru zaberajú bylinkové liečivá, a tak sa obetiam moru často predpisovali – v závislosti od toho, či boli dosť bohatí – roztoky zo smaragdov alebo lektvary uvarené z rozdrvených ulít čerstvých vajíčok, ktoré sa potom zmiešali s nakrájanými nechtíkmi, mušľami a melasou. Ďalším efektívnym liečivom mal byť moč – dva poháre denne mali človeka ochrániť pred chorobou.

Liečba morových rán však už bola zložitejšia. Vydesení ľudia verili, že sa rán zbavia tak, že na ne priložia chlieb, vysajú ním hnis a potom ten krajec pochovajú. Ešte účinnejšie malo byť priloženie živej sliepky k rane, opláchnutie a tak dookola opakovať. Lekári neskôr zistili, že vysanie hnisu z rán a aplikovanie obkladov bolo v ranom štádiu choroby relatívne účinné. Obklady sa zvyčajne skladali z vysušených ľudských exkrementov, stromovej živice, koreňa bielej ľalie a arzénu alebo sušenej žaby – záležalo na dostupnosti. Menej extrémne masti sa vyrábali z uvarenej cibule, masla a cesnaku a praktizovalo sa aj prikladanie pijavíc alebo ílu a fialiek.

Podľa dobových lekárov však bolo najlepšou prevenciou nosiť vrecká sladkých byliniek a korení (alebo guličiek z parfumov) a pochovať ich v dome. Väčšina ľudí však cítila, že ich jedinou možnosťou je pôst, modlitby alebo pridanie sa k flagelantom, aby sa kajali za svoje hriechy. Alebo ešte mohli zabiť potenciálne čarodejnice vo svojom okolí…

Ak sa nakazíte morom…

Príznaky chrípky

Čierna smrť sa začína ako silná chrípka – človek dostane bolesti, zimnicu a horúčku.

Okrúhle ranky

Už o niekoľko hodín neskôr sa okolo lymfatických uzlín začnú objavovať okrúhle červené škvrnky.

Bolestivé pľuzgiere

O deň alebo dva tieto uzliny sčernejú a napuchnú na veľkosť pomarančov.

Lekár prepichol morom spôsobený vred, čo pravdepodobne prispievalo k šíreniu choroby, 1482.
Lekár prepichol morom spôsobený vred, čo pravdepodobne prispievalo k šíreniu choroby, 1482.

Vracanie

Stav napuchnutých pľuzgierov zhoršuje veľká strata tekutín vrátane krvi.

Septický šok

O dva až tri dni od nákazy sa dostaví septický šok (odpoveď organizmu na ťažkú infekciu) a často aj zápal pľúc.

Zlyhanie dýchania

Oslabené centrálne systémy tela začínajú zlyhávať.

Voskové sochy vypovedajúce o čiernej smrti
Voskové sochy vypovedajúce o čiernej smrti

Smrť

Smrť nastáva zvyčajne do dvoch až štyroch dní od nákazy. Mnohí mŕtvi boli v stredoveku ponechaní na ulici, priamo na mieste, kde zomreli.

Viete, že…?

Mor sa vo svete objavuje sporadicky dodnes. V USA sa ročne nakazí 1 až 17 ľudí, úmrtia sú však zriedkavé. Na liečbu moru sa používajú antibiotiká, ktoré príznaky potlačia a úmrtnosť je po nich minimálna.

Oblasti zasiahnuté morom

Zelený štvorček: Menej zasiahnutá alebo nezasiahnutá oblasť. Modrá bodka: Mestá, v ktorých vznikli nepokoje a povstania.
Zelený štvorček: Menej zasiahnutá alebo nezasiahnutá oblasť. Modrá bodka: Mestá, v ktorých vznikli nepokoje a povstania.

1346

Čierna smrť začína pustošiť Zlatú hordu a severozápadnú časť rozpadajúcej sa Mongolskej ríše, ktorá sa rozprestiera od Čierneho mora hlboko do dnešného Kazachstanu a Ruska. Mor zasahuje pri obliehaní Feodosije samotnú Zlatú hordu a útočníci prehadzujú telá svojich mŕtvych cez hradby.

1347

Obchodné lode prekypujúce baktériami sa dostávajú do Konštantínopola, na Krétu, Sicíliu, Sardíniu a do južného Francúzska. Mor sa rozširuje po trase obchodných ciest a po pobreží Čierneho mora a Stredomoria.

1348

Mor valcuje južnú Európu. Územie zasiahnuté morom sa rozprestiera od dnešného Portugalska cez celé Francúzsko a väčšinu dnešnej Veľkej Británie až po Bukurešť. Bordeaux je vypálené a Európa sa v strachu pred Božím hnevom horlivo kajá.

1349

Ako sa mor pasie na strednej Európe, židia sú vyhnaní takmer z každej krajiny, lebo ľudia si myslia, že otrávili studne. Čierna smrť sa už dostáva aj do Škandinávie a Maroka. Skľúčenej židovskej populácii poskytuje útočisko Poľsko. V Londýne zomiera denne 300 ľudí.

1350

Čierna smrť dorazí do Švédska. Začína sa „vracať“ smerom do mongolských stepí, odkiaľ sa pôvodne rozšírila do východnej a južnej Európy a potom až na sever.

1351

Mor sa vrhá aj na východnú Európu, to najhoršie však už majú Európania väčšinou za sebou. Polovica Európy vymiera a preživší – či už nevoľníci, statkári, alebo kňazi a mnísi – začínajú pracovať na poliach, no v chladnejších podmienkach malej doby ľadovej.

Mor na Slovensku

Morový stĺp v Bratislave. Pohreby morových obetí sa často (ak vôbec) vykonávali v noci, aby sa obmedzil kontakt s inými ľuďmi. Foto: Shutterstock
Morový stĺp v Bratislave. Pohreby morových obetí sa často (ak vôbec) vykonávali v noci, aby sa obmedzil kontakt s inými ľuďmi. Foto: Shutterstock

Mor sa na Slovensko pravidelne vracal.

Na územie dnešného Slovenska sa mor dostáva v roku 1349 a často sa vracia. Najhoršie obdobie prichádza na obyvateľov Bratislavy v 16. a 17. storočí, keď prepukne niekoľko epidémií. Začiatkom 18. storočia sa už ľudia nádejajú, že moru je koniec, ale počas korunovácií kráľa sa mor opäť objaví. Nastáva izolácia, prerušenie obchodovania, zásobovanie…

Každý dom, kde sa zistí nákaza, označia bielym krížom – neoznačených ostane len 218 domov, vo zvyšných 680-tich prebýva mor.

Tovar je drahý, ľudia nemajú peniaze a začínajú sa búriť – ničia palisády, rabujú obchody a potlačiť revoltu prichádza vojsko. Postupne však mor opadne, avšak v priebehu rokov sa ešte niekoľkokrát vráti. Na pamiatku obetí sa stavajú po celom Slovensku morové stĺpy ako pripomienku strašnej choroby.

Tieto články vychádzajú v časopisoch Zázračná planéta a Pravdivá história. Ak svoj obľúbený časopis ešte stále nemáte predplatený, najvýhodnejšie tak urobíte tu: www.sportmedia.sk. Pri objednávke teraz dostanete k prvému vydaniu aj kvalitné zero waste rúško zadarmo.

Foto: Shutterstock

Vaše reakcie
Najnovšie vydanie

RELAX 4/2020

Objednať
Relax na Facebooku
Zavrieť reklamu sportmedia sportmedia
sportmedia sportmedia