Cukru si môžete dopriať iba toľko, koľko si zaslúžite
Výživový poradca Boris Bajer prezradí, ako si nastaviť vyvážený jedálniček z hľadiska príjmu makroživín a tiež to, že správna výživa pomáha
Ak trpíte migrénami, máme pre vás dobrú správu: možno sa našiel efektívny a dávno zabehnutý liek.
Migrény postihujú zhruba jedného zo siedmich ľudí na celom svete a pre mnohých je to doslova ochromujúca skúsenosť.
Adriana Della Pietra z Univerzity v Iowe vo svojom výskume opísala, že niektorí pacienti trpia takou citlivosťou počas záchvatu migrény, že ich bolí aj obyčajné česanie vlasov.
Nová štúdia teraz naznačuje, že kľúčom k liečbe by mohol byť záhadný systém, o ktorom vedci vedeli ešte pred desiatimi rokmi len veľmi málo.
Čo nájdete v druhom vydaní Pravdivej histórie?
Celé desaťročia sa v učebniciach neurológie uvádzalo, že mozog nemá vlastný systém na odstraňovanie odpadových látok. Na rozdiel od zvyšku tela, ktorý využíva lymfatické cievy, mozog nemal žiaden ekvivalent.
Tento predpoklad sa zmenil v posledných rokoch vďaka objavu glymfatického systému – špeciálnej dráhy, ktorá preniká mozgom a ktorá odstraňuje odpadové látky a prerozdeľuje živiny.
Glymfatický systém funguje ako sieť priestorov naplnených mozgovomiechovou tekutinou. Od mozgového tkaniva ho oddeľujú výbežky astrocytov, teda hviezdicovitých gliových buniek. Zjednodušene povedané to funguje tak, že mozog zo seba aktívne vyplachuje toxíny, pričom tento proces prebieha najmä počas spánku.
Rastúce dôkazy naznačujú, že glymfatický systém zohráva úlohu aj pri migrénach. Štúdie na myšiach ukazujú, že počas migrénových záchvatov je glymfatická funkcia narušená – tok mozgovomiechovej tekutiny sa znižuje. Keď sa glymfatická aktivita potlačí ešte viac, príznaky migrény sa zhoršujú.
Kľúčovú rolu tu hrá neuropeptid CGRP. Zápalový proces v centrálnej nervovej sústave, nadmerné množstvo CGRP a šíriaca sa kortikálna depresia sú tri najskúmanejšie mechanizmy vzniku migrény. Spoločným menovateľom všetkých troch je práve porucha glymfatického systému.
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 2.)
Tu vstupuje do hry prekvapivý objav. Pri predchádzajúcich výskumoch vedci zistili, že prazosín, čo je účinná látka lieku na vysoký krvný tlak, zmierňoval bolesti tváre u myší, ktoré boli po úrazoch mozgu. Robil to tým, že zlepšoval odtok odpadových tekutín cez glymfatický systém. Zaujímavé bolo, že liečba zrejme prospievala aj myšiam s migrénou.
Na hlbšie preskúmanie tohto javu podával tím vedcov prazosín jednej skupine myší v pitnej vode počas šiestich týždňov. Potom u všetkých myší vyvolali migrénu injekciami CGRP.
Ďalšia analýza ukázala, že prazosín nielenže zvrátil poškodenie glymfatického systému, ale zrejme aj zlepšil jeho čistenie.
Dr. Valentina Mosienko z Bristolskej univerzity, ktorá sa na štúdii nezúčastnila, zdôrazňuje zásadnú výhodu tohto prístupu: lieky s účinnou látkou prazosín sa už predpisujú a pacienti ich užívajú, takže ich bezpečnosť je overená. „Ak by to fungovalo u ľudí, bolo by to fantastické,“ dodáva.
Hoci väčšina výskumov zatiaľ prebehla len na zvieracích modeloch, glymfatický systém sa vníma čoraz viac nie ako kuriozita, ale ako centrálny pilier zdravia mozgu. Pre viac ako miliardu migrenikov na svete to môže byť cesta k úľave, na ktorú čakali.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock