Pozor na zápaly aj stres  

Teórie o tom, prečo sa telo občas vypne, boli rozpracované koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia, pričom najvplyvnejšia z nich bola publikovaná v knihe Diet, Muscle Glycogen nd Endurance Performance (Strava, svalový  glykogén a vytrvalostný výkon) od švédskych fyziológov Jana Karlsona a Bengta Saltina. Hovoria o tom, že kolaps môže byť spôsobený aj relatívnym energetickým nedostatkom, ktorý je spojený s nesprávnym stravovaním a nedostatočným príjmom energie počas bežných dní, nielen počas výkonu. Nezáleží na tom, ako správne jete a ako veľa toho zjete počas športového výkonu, vaše telo môže mať málo energie aj v iné dni. Energetický deficit je potom hlavným spúšťačom kolapsu počas športového výkonu.

Kolaps nie je patologický stav, ale priateľské varovanie organizmu, ktoré vám môže zachrániť život.  

Na schopnosť vášho tela správne využívať príjem tuku a sacharidov môže vplývať aj mierne prechladnutie, slabšie zápaly alebo aj stres a horúčka. Tie dokonca môžu znížiť schopnosť organizmu využiť tuk na energiu, zvýšiť spotrebu sacharidov počas tréningu a vyčerpať zásoby glykogénu vo  svaloch. A to je ideálna situácia pre démona zvaného kolaps, ktorý vás môže zaskočiť aj niekoľko dní pred samotným výkonom.

Známe sú aj prípady, keď jazdcov intenzívne trénujúcich niekoľko dní po sebe postihla „nízka metabolická flexibilita“. Tá sa vytvorí masívnym príjmom sacharidov, ktoré však už črevá nezvládajú. Najnovšia teória, známa ako „Dempseyho metabolický reflex“, vychádza z hromadenia únavy pri dýchaní – či už ide o problémy s bránicou, bolesti medzirebrových svalov alebo pomocných dýchacích svalov v oblasti trupu a krku. Táto únava môže spôsobiť zúženie prietoku krvi vo svaloch, zmenu srdcového výkonu, zníženú absorpciu kyslíka a s tým spojený celkový pokles výkonu.  

Kolaps z tepla aj zo zimy 

Príčinou kolapsov môžu byť aj vysoké či, naopak, príliš nízke teploty. Nižšie teploty okolia si vyžadujú vyšší výdaj energie na udržanie stabilnej teploty tela. S tým je spojený zvýšený príjem živín, ako aj zvýšený príjem kyslíka na dosiahnutie žiadaného výkonu.

Je známe, že pri teplotách pod nulou jeme menej, pretože neradi zastavujeme a so skrehnutými rukami odbaľujeme tyčinky. Tento prípad sa však stáva aj počas hektických momentov na pretekoch alebo keď si ich väčšia dĺžka vyžaduje prísun väčšieho objemu jedla. A keď si tieto momenty spojíte, máte pred sebou katastrofu zvanú kolaps. Dramatickým príkladom kolapsu pri nižšej teplote môže byť prípad známeho Holanďana Mathieua van der Poela, ktorý skolaboval počas majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike v anglickom Yorkshire v roku 2019.

Pri vysokých teplotách je zase nepriateľom dehydratácia, ktorá však nesúvisí iba so stratou tekutín. „Dehydratácia spôsobuje obmedzenie transportu glukózy a iných energetických zdrojov cez črevá do krvi a buniek,“ vysvetľuje Robert Gorgos, bývalý nemecký profesionálny cyklista a v súčasnosti hlavný nutričný odborník v tíme BORA-Hansgrohe. „Ku kolapsu sa však môžete, možno trochu paradoxne, dostať aj nadmerným pitím obľúbeného nápoja cyklistov – kávy. Kofeín, najmä v kombinácii s rýchlymi cukrami, môže viesť k prudkému nárastu a následnému poklesu glukózy v krvi.“  

Vzrastajúci pocit únavy 

„Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že kolaps je spôsobený vzrastajúcim pocitom únavy, ktorý je priamo úmerný zvyšujúcej sa intenzite rýchlosti a dĺžke jazdy. Avšak vplyv na srdcovú frekvenciu je odlišný a oveľa komplexnejší: tá niekedy stúpa a inokedy zase klesá. Musíme si pritom všímať niekoľko indikátorov: medzi tie patrí napríklad zníženie tempa pri rovnakom pulze, sucho v ústach a pomalšie reakcie tela na vonkajšie impulzy,“ pokračuje Robert Gorgos. „Existuje viacero príčin odlišností vo fyziologických parametroch, pričom neexistuje relevantný spôsob určenia, že kolaps je už za rohom. Aj v tomto prípade je najúčinnejšou obranou prevencia,“ objasňuje Robert Gorgos.  

Nadmerný príjem kofeínu, najmä v kombinácii s rýchlymi cukrami, môže viesť k prudkému nárastu a následnému poklesu glukózy v krvi.