Dostaňte svoje emócie pod kontrolu. Toto je 5 základných prístupov
V prvom rade si musíme uvedomiť, že často skutočne nemáme pod kontrolou nič okrem seba samých.
Ste introvert alebo extrovert? Zistite!
Dva hlavné typy osobností, ktoré stoja na opačných koncoch spektra. Každý má svoje plusy a mínusy a väčšina z nás je mixom oboch.
Extrovert a introvert sú ako oheň a voda. Extroverti milujú spoločnosť a neustále dianie okolo seba. Zameriavajú sa na vonkajšie prostredie, ľudí a aktivity okolo. Svoju mentálnu energiu sústredia mimo seba, a tak dávajú viac najavo svoje pocity, vnemy a nápady. Introverti, naopak, radi trávia čas osamote alebo v malých skupinách ľudí. Zvyčajnými silnými stránkami introvertov sú vytrvalosť, schopnosť dobre počúvať a vnímať druhých, vyššia miera tvorivosti a lepšia schopnosť riešiť problémy do hĺbky. Radi snívajú, tvoria, premýšľajú.
Všeobecne prevládal názor, že extroverti to majú v živote ľahšie, vedia sa viac presadiť a introverti sú viac-menej prehliadaní. Lenže nič nie je iba čierno-biele a rovnako to platí aj pri týchto dvoch typoch osobností. Každá z nich má charakteristické spôsoby interakcie so svetom a spracovania informácií, každá má svoje výhody, ale aj nevýhody, silné a slabé stránky. Ak ich spoznáte, budete s nimi vedieť pracovať a využiť ich vo svoj prospech.
Plusy a mínusy
Vzhľadom na svoju povahu sa extrovertom darí v aktívnych, rýchlych zamestnaniach, ako je politika, učiteľstvo a predaj, kde potrebujú vedieť rýchlo reagovať a rozhodovať sa. Extroverti sa namiesto kníh učia praxou, radi sa rozprávajú o nápadoch a problémoch. Nerobí im ťažkosti riešiť viac vecí naraz, čo je pre introverta veľmi nekomfortné.
Introvert sa radšej sústredí na jednu úlohu a pozoruje, vyhodnocuje situáciu, kým sa do nej pustí. Veľký kolektív ho môže zahltiť. Medzi oblasti, ktoré môžu využiť silné stránky introverta, patrí veda, písanie a umenie. Problémy môžu nastať pri interakcii introverta a extroverta. Introvert môže považovať extroverta za panovačného, zatiaľ čo extrovertovi sa introvert môže zdať plachý a zaseknutý.
Najmä v pracovnej oblasti sa introvert nechá často prevalcovať okolím a svoj nápad neprezentuje zo strachu z kritiky alebo odmietnutia. Napriek tomu môže byť tím zložený z extrovertov a introvertov úspešný. Práve vtedy, ak budú akceptovať svoje osobnosti a zamerajú sa na svoje silné stránky, môže to medzi nimi fungovať. Svet totiž potrebuje oba typy ľudí.
Mohlo by vás zaujímať
Zmätok ničí náš život. Toto je 7 faktorov
Kto je šťastnejší?
Podľa prieskumov dosiahli extroverti na škále šťastia vyššie hodnotenie ako introverti. Mnohé z týchto testov však merajú mieru šťastia pomocou aktivít, ako je socializácia a interakcia s vonkajším svetom, v ktorých, logicky, extroverti excelujú. Introverti sú najšťastnejší, keď fungujú v menších skupinách.
Úroveň šťastia extrovertov a introvertov ovplyvňuje aj kultúrny faktor. Hlavne západné kultúry majú tendenciu uprednostňovať extrovertné osobnosti, ľudí, ktorí pôsobia priateľsky a sú spoločenskí. Introverti často pociťujú tlak, aby boli ako extroverti, čo môže viesť k úzkosti alebo zníženiu sebavedomia. Akoby spoločnosť nedokázala akceptovať ich prirodzenú osobnosť. Aj preto je pre introverta dôležité, aby mal okolo seba skupinu ľudí, v ktorej sa bude cítiť bezpečne a bude sa vedieť otvoriť.
Dva konce spektra
Keď hovoríme o introvertoch a extrovertoch, predstavte si dva konce jedného spektra. Sú to ľudské protiklady, ktoré reagujú na rovnakú situáciu úplne odlišným spôsobom. Hlavne pokiaľ ide o niečo nové, s čím sa nestretli. Predstavte si, že idú vyskúšať bungee jumping. Extrovert bude otvorený novinke a nebude sa báť riskovať. Introvert bude skôr opatrný, bude chcieť zvážiť všetky riziká.
Odlišné vnímanie introvertov a extrovertov potvrdil aj výskum, ktorý skenoval mozog a odhalil fyziologický rozdiel medzi tichými mysliteľmi a spoločenskými živlami. Štúdia ukazuje, že introverti a extroverti vykazujú aktivitu v rôznych mozgových štruktúrach, ktoré odrážajú protichodné aspekty ich osobnosti. Vedci požiadali oba typy, aby počas vyšetrenia pomocou tomografu voľne premýšľali. Obrázky, ktoré získali, jasne oddeľovali introvertov od extrovertov.
Introverti vykazovali zvýšený prietok krvi v predných lalokoch a štruktúrach spojených s vybavovaním si udalostí, plánovaním a riešením problémov. Extroverti na druhej strane vykazovali väčšiu aktivitu v zadnom laloku a oblastiach zapojených do interpretácie zmyslových údajov. Tieto výsledky zdôrazňujú to, čo vedci považujú za hlavný rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi: vnútorné a vonkajšie zameranie.
Zdržanliví ľudia sú viac introspektívni, pozorní k vnútorným myšlienkam, zatiaľ čo divokejšie bytosti sú poháňané pohľadmi a zvukmi, túžia po zmyslovej stimulácii.
Mohlo by vás zaujímať
Septembrový reštart: Zmeňte zásadné drobnosti teraz!
Odlišné svety
Čo skutočne robí ľudí tým, kým sú? Osobnosť jednotlivca definujeme ako kombináciu vlastností, ktoré tvoria jedinečný charakter. Nielen vedci, ale aj manažéri firiem alebo obchodníci sa snažia prísť na to, ako využiť osobnosť svojich pracovníkov na maximalizáciu produktivity.
Sú si vedomí, že osobnosť zamestnancov zohráva dôležitú úlohu v tom, aký výkon podajú. Asertívny obchodník môže ľudí presvedčiť svojou otvorenosťou, rečovými schopnosťami. Introvert zasa vie lepšie odčítať emócie človeka, naladiť sa na jeho vlnu. Úlohou šéfa je poznať svojich ľudí a podporiť ich silné stránky.
Sme mix
Ak by sme boli všetci buď extroverti, alebo introverti, bol by to pre spoločnosť celkom extrémny koktail. Našťastie, väčšina ľudí nie sú introverti alebo extroverti. Každý máme niektoré vlastnosti daných osobností, ale pohybujeme sa v rámci celého spektra.
Pojmy „introvert“ a „extrovert“ vymyslel Carl Jung v 20. rokoch storočia. Zjednodušene povedané, Jung poňal introvertov ako osobnosti čerpajúce energiu zo samoty, zatiaľ čo extroverti ju čerpajú zo svojho okolia a vzťahov. Sám Jung však poznamenal, že existuje aj tretia skupina a tu je ťažké povedať, či motivácia pochádza hlavne zvnútra alebo zvonka.
V knihe Psychologické typy napísal, že táto tretia skupina je najpočetnejšia a zahŕňa menej diferencovaného normálneho človeka. Inými slovami, Jung veril, že introverti a extroverti sú menšiny. Výskumy túto myšlienku podporujú a čoraz viac poukazujú na existenciu „ambivertov“ – ľudí s vyváženými osobnosťami zloženými z introvertných aj extrovertných čŕt.
Ambiverti sú osobnosti kombinujúce to najlepšie z oboch strán. Títo ľudia oceňujú samotu a energiu získavajú v pokojných chvíľach presne ako introverti. Ale napriek tomu si radi zájdu do spoločnosti a chvíľ ku žijú presne ako extroverti. Ambiverti vedia počúvať iných, sú empatickí, ale zároveň sa vedia v kolektíve presadiť.
Ani extrovert, ani introvert? Toto sú 3 znaky ambiverta:
Ste ambivert? Tieto 3 znaky tomu nasvedčujú
Nič nie je konečné
Iste, zarytí introverti a extroverti existujú, ale sú to skôr výnimky. Navyše, nič nie je nemenné. Človek sa vekom vyvíja a prežité skúsenosti ho menia. Ak si aj teraz myslíte, že ste skôr introvertne založená, časom sa to môže zmeniť.
Dôležité je nezacykliť sa v takzvanom pevnom nastavení mysle. To znamená, že ste presvedčená, že máte nejakú nemennú osobnosť, a toto presvedčenie vás môže začať obmedzovať.
Napríklad ste počas dospievania presvedčená, že ste introvertka, nerada vystupujete pred ľuďmi, a tým pádom sa začnete vyhýbať takýmto situáciám. O pár rokov budete neschopná hovoriť na verejnosti. A to by bola škoda. To, že ste plachá introvertka v dvadsaťpäťke neznamená, že taká budete aj v štyridsiatke.
Polarizovanie ľudí na introvertov a extrovertov obmedzuje náš potenciál vidieť a prispôsobiť sa tomu, čo určitá situácia vyžaduje. Postupom času sa naše reakcie scvrknú podľa toho, čo si predstavujeme, že náš typ osobnosti zvládne. Rôzne ťažké situácie, ktoré zažijeme, nás posilňujú a vy možno zistíte, že vyjadriť svoj názor pred skupinou ľudí nie je v živote to najťažšie.
Niektorí odborníci si dokonca myslia, že osobnosť je mýtus. Sme nekonzistentní a v závislosti od toho, čo sa stane, sa meníme viac, ako si myslíme. Nemusí existovať žiadne trvalé extrovertné alebo introvertné „ja“.
Sme to, čo chceme
Výskumy ukazujú, že existuje prepojenie medzi tým, ako sa cítime, a tým, ako konáme. Keď sa usmievame, cítime sa šťastnejšie. A tiež konáme tak, ako veríme. Ak veríme, že sme introvertné, konáme tak. Problém je, keď sú naše presvedčenia založené na výsledkoch nejakých osobnostných kvízov zo ženských magazínov. V živote potrebujete porozumieť nielen sebe, ale aj konkrétnym situáciám.
Ak vás čaká pracovná porada, pýtajte sa predtým samej seba: vyžaduje si toto stretnutie sedieť, počúvať a robiť si poznámky ako introvert, alebo si to vyžaduje sebadôveru a asertivitu, akú by prejavil extrovert? Alebo bude potrebné skombinovať tieto dva prístupy?
Ak ste viac extrovertka, skúste popracovať na svojej empatii a dať v debate priestor aj tým zakríknutejším. Ak ste viac tím introvertiek, pripravte si svoje argumenty písomne. Podstatné je poznať samu seba a pracovať nielen na silných stránkach, ale snažiť sa posilňovať aj tie slabšie.
Text: Jana Vrbová / RELAX
Foto: Shutterstock
1/1
