Keď vedci v 90. rokoch objavili takmer kompletnú kostru neandertálskeho dieťaťa, netušili, akú záhadu uchovávajú tieto kosti.

Nová analýza publikovaná v apríli 2026 odhalila prekvapivý objav: neandertálske deti rástli v ranom veku podstatne rýchlejšie ako moderní ľudia.

Záhadný nesúlad zubov a kostí

Amud 7 je takmer kompletná kostra neandertálskeho dieťaťa, ktorú objavili v jaskyni Amud Cave v severnom Izraeli. Jaskyňu dôkladne skúmali v 60. aj v 90. rokoch 20. storočia a nálezy, ktoré v nej boli objavené, majú 51 000 až 56 000 rokov. Výskumníci analyzovali 111 kostných fragmentov.

Na základe stavu dentálneho vývoja dieťaťa sa dalo zistiť, že dieťa malo v čase svojej smrti zrejme 6 mesiacov. Avšak z hľadiska dĺžky kostí a vývoja mozgu zodpovedá Amud 7 skôr modernému ľudskému dieťaťu vo veku 12 až 14 mesiacov. 

Keď výskumníci porovnali Amud 7 s dvoma ďalšími neandertálskymi deťmi nájdenými v Sýrii a vo Francúzsku, objavil sa rovnaký vzorec: zuby naznačovali istý vek, ale zvyšok tela iný. Pre vedcov to znamenalo jediné: neandertálci rástli v detstve rýchlejšie ako Homo sapiens. 

Mohlo by vás zaujímať

História

18. apríla 2026

Objavili obetný oltár civilizácie, ktorá predchádzala Aztékom

Prečo rásť tak rýchlo?

Prečo by sa neandertálci vyvinuli tak, aby rástli takýmto tempom? Paleolitická krajina bola nemilosrdná. Neandertálci žili v období krutých, kolísavých klimatických podmienok doby ľadovej naprieč celou Euráziou.

Rýchlejší rast väčšieho a silnejšieho tela znamenal lepšie zadržiavanie telesného tepla a skoršie dosiahnutie fyzickej samostatnosti. Homo sapiens sa medzitým vyvíjal pri africkom rovníku, kde boli zdroje hojnejšie a klimatické zmeny znesiteľnejšie. 

„Počas dojčenského veku a obdobia batoľaťa sme zaznamenali výrazný nárast telesnej hmotnosti aj rastu mozgu, najmä ak to porovnáme s pomalším tempom zubného dozrievania,“ uviedol Chris Stringer z londýnskeho Prírodovedného múzea. 

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

3. marca 2021

Ako dobre poznáš kaštiele na Slovenku?

Čo stále nevieme

„Nevieme povedať, aké vyspelé boli neandertálske deti z hľadiska správania. Nevieme napríklad, či začali chodiť v inom čase ako moderné ľudské deti,“ upozorňuje vedúca autorka štúdie Ella Been z Ono Academic College v Izraeli. 

Amud 7 tak zostáva fascinujúcou záhadou – dieťa, ktorého zuby hovoria jedno, ale kosti druhé. A práve v tomto rozpore sa skrýva kus príbehu o tom, kým boli naši najbližší vyhynutí príbuzní.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons/Bjorn