Planéta Zem
Príroda
13. marca 2025

Koľko druhov morských živočíchov ešte ukrývajú hĺbky oceánov?

Iba asi 18 000 známych morských druhov sú ryby. Hĺbky morí a oceánov sú avšak stále do veľkej miery nepreskúmané.

Koľko druhov morských živočíchov ešte ukrývajú hĺbky oceánov?

Anglický biológ Thomas Huxley v roku 1880 napísal: „Veda je zdravý rozum v najlepšej forme.“

Je to vyhlásenie, ktoré má zmysel obzvlášť vtedy, ak pomyslíme na svetové oceány a na život, ktorý v nich existuje. Koniec koncov, 70 % planéty pokrýva voda a väčšina tej vody nie je dôkladne preskúmaná. Zdravý rozum nám teda hovorí, že existuje ešte poriadne veľa morských živočíchov, ktoré musíme nájsť.

A skutočne, nedávne výskumy naznačujú, že väčšina oceánskych druhov zostáva neobjavená, a to aj napriek novým nálezom, ktoré prichádzajú rýchlosťou takmer 1 500 nových druhov za rok.

„Myslíme si, že neobjavených zostáva 500 000 až 750 000 druhov,“ hovorí Dr. Jan Mees, podpredseda Svetového registra morských druhov (WoRMS). Táto organizácia spravuje tzv. hlavný zoznam, ktorý má v pláne zaznamenať všetky morské druhy.

Morské živočíchy. Foto: Shutterstock


Dôvod, prečo stále objavujeme počesť speváčky portorického pôvodu nové druhy, je ten, že oceán je jednoducho obrovský, neuveriteľne nepreskúmaný a stále z neho nemáme dosť vzoriek, pokračuje Dr. Mees. „Existuje veľa miest, na ktoré sme sa ešte nepozreli. Ďalšou vecou je, že mnohé morské druhy sú vzácne a je zložité ich pozorovať alebo odchytiť. A je tu aj istá „tajomná rozmanitosť“ – druhy, ktoré nie je možné rozlíšiť ich zovňajškom, ale až novými spôsobmi genetického výskumu. Takže nové druhy sa dajú nájsť aj v dobre preskúmaných častiach sveta.“

Objav hrbáča

V roku 2014 bolo do zoznamu WoRMS pridaných 1 451 nových druhov. Patrí
k nim napríklad austrálsky delfín hrbatý (plachý, stredne veľký delfín nájdený pri pobreží severnej Austrálie) alebo žralok objavený pri brehoch Namíbie Chlamydoselachus Africana.

Veľká väčšina nových objavov sa však týka oveľa menších druhov. Maličký Areospora rohanae je napríklad nový rod a druh parazita. Prvýkrát si ho všimli čilskí rybári – parazit napadol a spôsobil lézie u kraba kráľovského – a istý klasifikátor druhov ho nazval po svojej dcére Rohane.

V Portoriku zasa biológovia našli nový druh roztoča, a to na koralovom útese v hĺbke 70 m. Nazvali ho Litarachna lopezae na počesť speváčky portorického pôvodu Jennifer Lopez.

Počas výskumnej cesty vraj vedci často počúvali jej hudbu. Do registra tiež pribudla medúza Keesingia gigas pomenovaná po biológovi Johnovi Keesingovi. Je nezvyčajná v tom, že nemá chápadlá, ale spôsobuje nebezpečný syndróm Irukandji. Ten môže u ľudí viesť až k zlyhaniu srdca a smrti.

Táto austrálska medúza si prívlastok gigas (obrovský, gigantický) vyslúžila preto, lebo iné medúzy spôsobujúce syndróm Irukandji majú skôr veľkosť končeka prsta – táto je však veľká asi ako ľudská ruka.

Najnovší obľúbený druh Dr. Meesa, odborníka na rakovce, je však Mysidopsis zsilaveczi. „Tento druh krevety bol pomenovaný na počesť potápača Guida Zsilavicza, ktorý ho uvidel ako prvý, vyniesol na povrch a poslal na univerzitu na ďalšie preskúmanie – skutočný vedecký hrdina-civilista!“ vysvetľuje Dr. Mees.

Táto juhoafrická kreveta má výrazne zafarbené oči, vďaka ktorým vyzerá, že sa stále pozerá nahor.

Candy stripe shrimp, Lebbeus grandimanus, on Crimson anemone, Alaska, Pacific Ocean
Lebbeus grandimanus.

Hromadný objav

Register WoRMS zaznamenáva iba druhy, ktoré prešli dlhých procesom rozpoznávania, analýzy a opisu. Jedným z prvých tvorcov zoznamu je Dr. Terry Gosliner, kurátor zoológie bezstavovcov na Kalifornskej akadémii vied.

Bol tiež hlavným výskumníkom pri expedícii na Filipínach v roku 2015, počas ktorej vedci objavili a zozbierali viac ako 100 nových druhov, napríklad dobiela sfarbeného nahožiabrovca z rodu Halgerda. V tzv. zóne súmraku – na území hlbokom 50 až 150 m – objavili rozmanitú oblasť mezofotických útesov, kde žijú zvieratá v čiastočnej tme.

„Potrebovali sme na to zložité potápačské prístroje so sofistikovanými počítačmi a motorizované podvodné skútre,“ vysvetľuje Dr. Gosliner.

„Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré sme zistili, je, že veľa druhov zo zóny súmraku má blízkych príbuzných v plytkých vodách. Koniec koncov, zóna súmraku bola osídľovaná niekoľkokrát. Tým sa odlišuje od hlbokého mora (hlbšie ako 1 000 m), kde takmer žiadne živočíchy nemajú blízkych príbuzných v plytkých vodách.

Tieto objavy sú extrémne dôležité na zachovanie života v oceánoch a aj pre naše vlastné prežitie. Ako sa dá naozaj chrániť život v oceánoch, budeme vedieť iba vtedy, ak zistíme, aké druhy tam žijú, v akých oblastiach sa nachádzajú a ako sú spríbuznené.“

Je však ešte čo objavovať? „Je toho ohromné množstvo,“ hovorí
Dr. Gosliner. „O rozmanitosti života na našej planéte vieme tak málo! Odhadujeme, že objavených a vedecky zdokumentovaných máme len 10 % života na našej planéte.“


Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock

1/1
#chobotnice #koralove utesy #more #oceán #príroda #ryby

Redakcia Relax

Zdieľajte na

Nenechajte si ujsť

Pes svojho majiteľa skutočne miluje.
Príroda
8. apríla 2026

Ako viem, či ma môj pes miluje?

Žijú s nami a chceme veriť, že nás naozaj milujú. Je to však skutočne tak?

Planéta Zem
18. februára 2025

Vplyv znečistenia na naše zdravie a životné prostredie

Naša atmosféra je delikátny systém, ktorý umožňuje existenciu života na Zemi. Škodliviny v ovzduší nespôsobujú len to, že občas musíme lapať po

Japonskému mestu Hirošima sa dnes darí a prosperuje, ale dodnes sú vidno dôsledky dopadu atómovej bomby.
Príroda
29. marca 2026

Prečo sa dá žiť v Hirošime, ale v Černobyle nie?

V 20. storočí sa odohrali tri jadrové katastrofy. Dve japonské mestá dodnes existujú a prosperujú. Do ukrajinskej oblasti sa však človek nevráti celé

Prototaxites
História
29. marca 2026

Podivný svet pred príchodom stromov: Do výšky sa týčil gigantický organizmus

Keď ešte na Zemi neexistovali stromy, do výšky sa týčili iba pozoruhodné hladké stĺpy. Dodnes nie je jasné, čo to bolo.

Umelý ostrov vytvorili ľudia pred 1 300 rokmi.
História
4. apríla 2026

Objavili starodávny umelý ostrov. Vytvorili ho ľudia z odpadkov

Pri pobreží Fidži objavili vedci malý ostrov s neobvyklým pôvodom. Nebol to zvyšok sopky ani koralový útes. Tento kúsok pevniny vznikol z odpadkov dá

Príroda
2. mája 2026

Čína zasadila okolo púšte miliardy stromov. Zmenila ju na zachytávač uhlíka

Čína nechcela zachraňovať klímu. Chcela len zastaviť piesok. Výsledok však prekvapil aj samotných vedcov.

Oči primáta
Príroda
28. marca 2026

Prečo máme biele oči? Tento detail zmenil históriu ľudstva

Zo všetkých 92 skúmaných druhov primátov má len jeden druh skutočne biele beľmo oka a sú to práve ľudia. Nie je to náhoda.

Príroda
19. apríla 2026

Najviac platí za klimatickú krízu najväčší znečisťovateľ

Americké emisie vyrobili na svete škody za 10 biliónov dolárov. Samotné USA pritom prerobili ešte viac – až 16 biliónov. Klimatická zmena sa im vrát

Planéta Zem
12. marca 2025

Sedem ohrozených morských živočíchov

Vedci síce nové zvieratá objavujú každý deň, ale tisícky z nich zostávajú v ohrození. tu je niekoľko z nich, ktoré majú takú smolu, že sa dostal

dokážu psy odhaľovať ľudské choroby?
Príroda
14. septembra 2025

Dokážu psy odhaliť choroby ľudí?  

Psy majú jedinečnú schopnosť: dokážu pomôcť nášmu duševnému zdraviu a vďaka mimoriadne vyvinutému čuchu sú schopné rozpoznať aj neviditeľné

Sledujte nás na instagrame

Zavrieť reklamu