Tento projekt mal zastaviť rozširovanie púšte a piesku. Okrem toho však dosiahol niečo, čo nečakal nikto: z jednej z najsuchších púští sveta urobil miesto, ktoré pohlcuje viac oxidu uhličitého, než vydáva.

Čína tak možno náhodou uskutočnila jeden z najvýznamnejších klimatických experimentov v dejinách.

Boj proti púšťam

V roku 1978 spustila Čína program zalesnenia severnej Číny, ktorý sa preslávil pod prezývkou Veľký zelený múr. Ambiciózna iniciatíva si dala za cieľ vysadiť miliardy stromov pozdĺž púští Taklamakan a Gobi. Chcela tak vytvoriť rozsiahly vegetačný pás, ktorý by stabilizoval pôdu a spomalil šírenie púšte.

V roku 2024 čínska vláda oznámila, že 3 046 kilometrov dlhý zelený pás okolo púšte Taklamakan bol dokončený – vysadili sa tam miliardy stromov a kríkov.

Projekt však neplánoval byť klimatickým experimentom – išlo čisto o ochranu poľnohospodárskej pôdy a miestnych komunít pred postupujúcim pieskom z púšte.

Výsledok však prekvapil aj samotných vedcov. Satelitné dáta z januára roku 2026 potvrdzujú neočakávaný, no zásadný dôsledok: 25-ročné pozorovania ukazujú, že vegetáciou pokryté okraje púšte sa stali uhlíkovým záchytným bodom, ktorý absorbuje viac oxidu uhličitého z atmosféry, než ho púšť vydáva.

Je to historicky prvý zdokumentovaný prípad, keď ľudský zásah premenil extrémne suché prostredie na čistý absorbent uhlíka.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

4. júla 2026

Ako veľmi zapáchalo z tlamy tyranosaura?

Ktoré prostredie vyhrá?

Výskumný tím viedli vedci z Caltechu a laboratória NASA JPL. Analyzovali vegetačný pokryv, rýchlosť fotosyntézy a toky oxidu uhličitého v oblasti Taklamakanu v rokoch 2000 až 2025. Merania ukázali, že hladina oxidu uhličitého nad púšťou klesla zo 416 častíc na milión počas suchého obdobia na 413 počas daždivého obdobia.

Projekt však má aj tienisté stránky. Vedci upozorňujú, že rozsiahla výsadba nepôvodných, rýchlorastúcich stromov v hyperaridnej (veľmi suchej) oblasti neúmerne zaťažuje podzemné vodné zdroje.

Takéto „smädné“ lesy môžu paradoxne zhoršovať rozširovanie púšte tým, že vysúšajú pôdne vrstvy a ničia pôvodnú vegetáciu.

Množstvo územia pokrytého lesmi vzrástlo v Číne od roku 1949 z asi 10 % rozlohy krajiny na viac ako 25 %.

Veľký zelený múr je zároveň výzvou pre celý svet: ukazuje, že dezertifikáciu možno zvrátiť. Zároveň však pripomína, že každý veľký zásah do prírody prináša aj neočakávané a dodnes nepoznané dôsledky.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock