Zdravotnou hrozbou sa smútok, depresia či stres stávajú až vtedy, ak im podliehame dlhodobo. V súčasnosti je už vedecky potvrdené, že dlhotrvajúce negatívne emócie priamo ovplyvňujú fungovanie našej imunity a následnú chorobnosť.

Menej depky a stresu = menej chorôb.

Prečo je tomu tak a ako si s týmito stavmi poradiť?

Dlhodobý smútok a stres ničia našu imunitu

Ak ste zdraví, žijete správnym životným štýlom a ste vo veku do 60 rokov, máte svoju imunitu vo veľkej miere pod kontrolou. Ak trpíte chronickým ochorením, treba byť obozretnejší pred infekciami a aktívne posilňovať odolnosť organizmu.

Pomerne nedávno sa však vedecky potvrdilo, že na úplne každý imunitný systém, či už zdravého, alebo chronicky chorého človeka, negatívne vplýva pravidelný stres a dlhodobý smútok či depresia.

Z hľadiska miery stresovania organizmu treba rozoznávať medzi depresiou, smútkom, predmenštruačným syndrómom (PMS) a chronickým únavovým syndrómom. PMS a bežný krátkodobý smútok majú len minimálny vplyv na našu imunitu. Chronický únavový syndróm patrí medzi špecifické imunologické problémy a vyžaduje si osobitný prístup k liečbe. V prípade dlhodobého smútku, úzkosti, intenzívneho stresu či potvrdenej klinickej depresie ide o procesy, ktoré dokážu krok za krokom rozvrátiť imunitný systém.

Najhoršie „oslabenie imunity“ vzniká u starších ľudí nad 60 rokov, ktorí chronicky trpia miernou depresiou. Výskumy ale ukázali, že aj u mladších ľudí s chronickým smútkom alebo pod vplyvom dlhotrvajúceho stresu dochádza k výraznému zníženiu NK-buniek, ktoré sú zodpovedné za ochranu proti vírusovým infekciám a zníženiu T -bunkovej odpovede na infekciu. Tým sa znižuje schopnosť imunity bojovať proti vírusovým a nádorovo zmeneným bunkám.

Psychika a imunita sú prepojené systémy

Vzájomný vzťah imunity a psychiky je zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá. Zjednodušene povedané, problémy s imunitou vytvárajú depresie a depresia zas vytvárajú problémy s imunitou. Je dokázané, že cytokíny (molekuly imunitného systému) a zápalové parametre (C-reaktívny proteín, interleukín 1 a 6) sú prepojené s depresiou a látkami v mozgu, ktoré ju vyvolávajú. To napríklad znamená, že intenzita depresie vplýva aj na silu zápalu pri rôznych ochoreniach.

Iné štúdie zas odhalili, že spolu so zlepšením imunity často dochádza aj k zmierneniu depresívnych a úzkostných stavov.

Mnohé ochorenia sú úzko previazané s depresiou: ochorenie srdca, diabetes, Crohnova choroba, autoimunitné choroby, rakovina, HIV či roztrúsená skleróza. Rovnako je preukázaný vzťah medzi reakciou mozgu na stres, ktorá aktivuje adrenalín a ten zas vplýva na imunitné orgány ako kostná dreň, týmus, slezina a lymfatické uzliny. A aby to nebolo také jednoduché, do vzťahu psychiky a imunity vstupujú aj ďalšie orgánové prejavy, napríklad metabolizmus.

Je dokázané, že depresia môže vzniknúť ako dôsledok metabolickej poruchy a jej prejavu – obezity. Často stačí iba drobná porucha endokrinného systému a človek môže začať priberať a trpieť depresiou. To zas dohromady negatívne ovplyvňuje imunitu a vedie k nárastu infekčných ochorení aj k vzniku vážnejších porúch, napríklad rakoviny.

Menej stresu a zmiernenie smútku pomôžu aj imunite

K mozgovým hormónom, ktoré ovplyvňujú ľudské emócie, ale aj spánok, či správanie, patrí melatonín. U ľudí trpiacich depresiami dochádza k postupnému znižovaniu hladiny tohto hormónu. To okrem iného vedie k zhoršovaniu funkcie týmusu, v ktorom sa vyvíjajú T-lymfocyty, zodpovedné za správnu funkčnosť imunitného systému aj obranu proti rakovine.

Podobných príkladov vzájomného pôsobenia imunity, hormónov a psychiky je viac. Preto treba pri diagnostike imunologických problémov zvážiť aj psychický stav za posledné mesiace až roky, prípadne vyšetriť stav hormónov u endokrinológa. V prípade, ak dlhšie žijete vo veľkom strese, treba sa naučiť relaxovať a napätie „rozpúšťať“.

Ak zas trpíte dlhodobým ťaživým smútkom či úzkosťou, odporúčame zvážiť návštevu odborníka – psychológa alebo psychiatra –, ktorý vám pomôže vrátiť sa do vnútornej pohody. Odmenou bude postupná obnova správneho fungovania aj ostatných funkcií tela vrátane imunitného systému. Množstvo stresu a silný psychický nátlak môžu veľmi významne oslabiť imunitu organizmu.

Na druhej strane dodržiavanie správnej životosprávy pomocou piatich S – zdravá STRAVA, dostatok SPÁNKU, veľa SMIECHU a ŠPORTU A SPOKOJNÝ život v kruhu svojich blízkych so všetkým, čo k tomu patrí…. – a následne vyplavovanie hormónov šťastia – endorfínov, enkefalínov a vnú- torných opioidov – môže k posilneniu imunitnej odpovede len a len pomôcť.

Mudr. Katarína Bergendiová, Phd., www.abysportnebolel.sk
Foto: Shutterstock