Prečo mi je stále zima?
Večne studené konce končatín sú pre mnohých nočnou morou a nepríjemným celoročným problémom, no v jesennom a zimnom období je to ešte horšie. Nie je to „len“ nepríjemný pocit, často ide o niečo vážnejšie. Môže ísť o varovný signál – pomerne hlasnú „sirénu“ organizmu.
Sedem tipov na to, ako sa zohriať
- Pravidelne posediačky krúžime členkami alebo skúsime masáž tenisovou loptičkou. Položíme ju na podlahu, nohou v ponožke jemne pritlačíme a gúľame.
- Pokiaľ sme strávili celý deň v chlade, večer si pripravíme teplý kúpeľ do lavóra, ale voda nesmie byť horúca. Mala by mať približne 35 až 38 stupňov a môžeme do nej pridať rozmarínový olej, malú lyžičku pomletého horčičného semena a lyžicu mletého zázvoru.
- Nohy a ruky si do kúpeľa ponoríme asi na 10 minút, potom ich osušíme a natiahneme si teplé ponožky, prípadne (na chvíľu) bavlnené rukavičky. Po kúpeli je ešte vhodné premasírovať celé telo kefou alebo froté uterákom.
- Ruky si môžeme ľahko zahriať kedykoľvek aj počas dňa, či už v práci, na zastávke MHD, alebo kým čakáme niekde v rade či pri jazde autom v zápche. Ide o „prstový fitness“, čo znamená, že musíme zatínať päste a rýchlo ich otvárať, pričom sa snažíme prsty čo najviac natiahnuť a rozhýbavať.
- Skúsime tiež končatiny spustiť pozdĺž tela a švihať nimi rýchlo a dopredu aj dozadu. Nedostatočné prekrvenie končatín je však aj problémom celého tela, preto sa svoj krvný obeh pokúšame udržiavať v tempe pravidelným pohybom, aspoň rýchlou chôdzou.
- Môžeme aj cvičiť „pumpovaním“ chodidiel – zdvihneme sa na špičky a zase späť. Opakujeme každý deň kedykoľvek, keď dlhšie stojíme a je to možné.
- Ak máme problémy so stabilitou, môžeme sa postaviť na špičku jednej nohy a druhou stáť celou plochou na podložke. Nohy striedame. Pomáha aj chôdza po schodoch, obzvlášť, ak našľapujeme na schody špičkami. Účinný cvik na zahriatie sú najmä drepy.
Tepelný komfort a správna strava
Problém studených nôh a rúk môže tkvieť aj v tom, že máme nedostatok železa, čo by však malo byť potvrdené vyšetrením u hematológa – experta na ochorenia krvi.
Kým sa tak stane, zaradíme do jedálnička potraviny s jeho vysokým obsahom, akými sú hydina, ryby, šošovica či zelené potraviny, ako napríklad špenát, petržlenová vňať a brokolica. Výborná je aj pomarančová šťava, ktorá zvyšuje schopnosť organizmu absorbovať železo.
Vhodná je tiež častejšia konzumácia nelúpanej ryže, cesnaku, cibule, červenej fazule, špargle, datlí, kokosu, pistácií a šampiňónov. Neprekáža ani občasné spestrenie chudým mäsom, či už hovädzím, kuracím, bravčovým, alebo baraním.
Z korenín je vhodný badián, bazalka, fenikel, klinčeky, rasca, muškátový orech, oregano, pažítka, výborne zahreje škorica a zázvor. Skvelým pomocníkom, ktorý rozhýbe krvný obeh, sú produkty s obsahom výťažkov z rastliny Ginkgo biloba.
Čaj alebo výživový doplnok z tohto prírodného zázraku nielenže zabezpečuje prekrvenie končatín, ale stimuluje aj krvný obeh v mozgu a zlepšuje pamäť a koncentráciu.
Ak máte radi čili papričky, jedzte ich čo najčastejšie. Kapsaicín, ktorý obsahujú, vyvoláva pocit hrejivého pálenia v akomkoľvek tkanive, s ktorým prichádza do styku.
Rovnako pomáhajú aj výživové doplnky s obsahom Ginkga biloba, horčíka (magnézia) a kapsaicínu zároveň. Pridanie pupalkového oleja účinok znásobí, rovnako ako potraviny s obsahom omega-3 mastných kyselín.
Treba sa vyhýbať chladným jedlám, ako sú surové ovocie a zelenina. Na studené nápoje a zmrzlinu zabudnime úplne. Hovorí sa síce, že najlepšie zahreje pohárik ostrého „tvrdého“ alkoholu, ale pri striktnom, častom a pravidelnom dodržiavaní tohto receptu budú možno ruky a nohy na chvíľu teplejšie, ale aj váš nos časom červeno až fialovo žilkovaný.
Odborníci schvaľujú maximálne dvojdecový pohár červeného vína.
6 TIPOV, AKO PORAZIŤ (NIELEN) CHRÍPKU
Robíme chyby v obliekaní
Zimné oblečenie ako také nehreje, len viac alebo menej izoluje teplo, ktorého jediným zdrojom je naše telo samotné.
Nevhodne sa obliecť je porovnateľné s tým, že by ste mali v byte radiátory pustené naplno, ale nechali otvorené okná. Teplo unikne preč.
Telo by malo mať možnosť ním vyprodukované teplo udržať (s pomocou vhodného oblečenia) a tým nám dopriať čo najdlhšie pocit, že nám nie je zima.
Potom je tu aj druhý faktor. Príliš tesné pančuchy, legíny, džínsy či dokonca topánky môžu brzdiť prietok v krvných cievach.
Ako a kedy začať s otužovaním? Váš prvý ponor vo vode
Pred chladom nás lepšie ako jedna hrubšia, ale tesná vrstva, ochráni viac vrstiev voľnejšieho oblečenia. Princíp vrstvenia, ktorý využívame pri športe, tak platí aj v bežnom živote. Telo tak lepšie udržiava teplo a zároveň sa môže jednoduchšie prispôsobiť náhlym, ale aj pozvoľným, teplotným zmenám.
Ako základná vrstva je optimálne oblečenie vyrobené zo syntetických priepustných vlákien – polypropylénu, polyamidu, moiry, prípadne z hodvábu – alebo ak sme zástancami prírodných vlákien, tak z vlny. Na to si potom obliekame druhú vrstvu, takzvanú „izolačnú“ – najlepšie vlnené nohavice a sveter. Táto klasika je z hľadiska tepelného komfortu jednoducho neprekonateľná.
Rukavice volíme tiež také, ktoré nám dovoľujú pohyb prstov, teda palčiaky. V nich je pocitovo teplejšie ako v prstových rukaviciach. Nezabúdajte na čiapku na minimalizovanie tepelných strát tela cez hlavu.
Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock
