Drogy, ktoré milujeme

Piatkový večer si bez nich takmer nevieme predstaviť. Sú vysoko návykové, no naše telo ich miluje. Prečo je to tak?
Už tisíce rokov pred nami ľudia uvažovali nad tým, ako vlastne pôsobia alkoholické nápoje.
Aristoteles si myslel, že ich opojný vplyv je dielom roztopašných duchov, ľudia trpiaci morom v 14. storočí verili, že alkohol ich ochráni pred čiernou smrťou. A odkedy Mayovia okolo roku 600 p. n. l. objavili kakaové bôby, odpor a nadšenie začal vyvolávať aj kofeín. Ibaže ako tieto látky naozaj vplývajú na náš mozog? Mohol by to ozrejmiť nový výskum?
DÉMON VO FĽAŠI
Kofeín aj alkohol pôsobia ako stimulanty, ale spôsoby, akými pôsobia na náš mozog, sú absolútne odlišné. Alkoholizmus je jedna z najbežnejších závislostí na svete. Odhaduje sa, že len vo Veľkej Británii ním trpí 1,6 milióna ľudí.
Alkohol vplýva na funkciu neurotransmite- rov, čo sú látky slúžiace na prenos správ – vzruchov v nervovej sústave, ktoré kontrolujú správanie a emócie. Jeden z týchto neurotransmiterov,

Opíjanie sa môže viesť k makrocytóze. To znamená že červené krvinky napuchnú čo môže spôsobovať únavu, bolesti hlavy a problémy s tráviacim traktom.
ÚČINKY NIKOTÍNU NA ĽUDSKÉ TELO
Aj cigarety sú vysoko návykové. Spôsob, akým ovplyvňujú mozog, je absolútne unikátny.
Pri nikotíne pozorujeme viacero fyziologických účinkov podobných alkoholu a kofeínu, ale ich vplyv na mozog je špecifický. Nikotín obíde na rozdiel od väčšiny drog zmyslové centrá a uspokojenie navodzujúce neurotransmitery uvoľňuje priamo.

Vplyvom na mozgové centrá odmeňovania zvyšuje hladiny dopamínu – mozgového transmitera, ktorý vyvoláva eufóriu a pocit uvoľnenia.
Nikotín je ako psychoaktívna látka účinný ako stimulant aj relaxant. Zvyšuje koncentráciu uvoľňovania acetylcholínu a redukuje úzkosť zvyšovaním hladiny beta- endorfínov.
Okrem toho všetkého je však mimoriadne návykový. Po tom, ako človek skoncuje s fajčením, môže trvať 6 až 12 týždňov, než sa receptory nikotínu vrátia do stavu ako u nefajčiara.
Mnohí fajčiari v tom čase hlásia pocity podráždenia, úzkosť, nepokoj, ale aj fyzické symptómy ako kašeľ, závraty a priberanie.

Glutamát, je zodpovedný za zvýšenú mozgovú aktivitu a pocit väčšej energie. Alkohol potláča receptory v mozgových bunkách reagujúce na glutamát, takže spomaľuje psychické schopnosti.
Až 80 % alkoholikov trpí nedostatkom tiamínu (vitamínu B1), čo vedie k závažným poruchám mozgu, ako je napríklad Wernickeho-Korsa- kovov syndróm, ktorý sprevádza pocit zmätku a závažné problémy s ovládaním svalovej činnosti.
Napriek týmto negatívam alkohol uvoľňuje aj dopamín – neurotran- smiter, ktorý vplýva na odmeňovacie centrum mozgu. Práve dopamín vyvoláva povznesenú náladu, ktorá sa spája s opitosťou.
OTROCI KÁVY
Kofeín blokuje vplyv adenozínu, chemickej látky, ktorá pomáha regulovať potrebu tela oddýchnuť si. V dôsledku toho organizmus vylučuje stimulujúci dopamín a norepinefrín bez obmedzenia, čím navodí známy pocit kofeínového „mravenčenia“. A to nie je všetko.

Po tom, ako kofeín obsadí receptory adenozínu, zvýši sa aktivita neurónov a dochádza k vylučovaniu adrenalínu.
Na rozdiel od alkoholu nie sú negatívne dopady kofeínu ani tak dôsledkom priameho vplyvu ako abstinenčných príznakov. Predpokladá sa, že príjem 100mg kofeínu (asi jedna malá šálka instantnej kávy) alebo viac denne vyvolá chemickú závislosť na látke, a to predovšetkým pre účinky zvýšenej hladiny dopamínu, ako aj pre snahu vyhnúť sa únave, bolestiam hlavy a psychickému „spomaleniu“, ktoré sa dostavujú po vyradení kofeínu.
„Ľudia často nerozpoznajú, že majú dočinenia s negatívnymi účinkami kofeínu, pretože ide o spoločensky akceptovanú a rozšírenú drogu,“ hovorí Laura Julianová, profesorka psychológie z Washington- skej univerzity.

„Medzi laikmi aj odborníkmi je rozšírená mylná predstava, že kofeín nie je ťažké si odoprieť. Lenže štúdie vykonané na populáciách ukazujú, že viac ako polovica pravidelných konzumentov má problémy znížiť príjem kofeínu alebo si ho celkom odoprieť,“ dodáva.
V roku 1994 našla skupina výskumníkov z Univerzity Johna Hopkinsa dôkazy, že kofeín je návykový a vedie k širokej palete symptómov spájaných so psycholOgickou závislosťou.
Zahŕňajú pretrvávajúce neúspešné pokusy znížiť jeho konzumáciu a toleranciu – potrebu neustále zvyšovať dávku na dosiahnutie rovnako intenzívne ho účinku ako v minulosti.

Molekulu kofeínu tvoria atómy uhlíka (čierne), kyslíka (červené), dusíka (ružové) a vodíka (biele).
NOVÝ POHĽAD NA ZÁVISLOSŤ
Alkohol zvyšuje účinky neurotransmitera GABA, čím spôsobuje nejasnú reč a nekoordinované pohyby.
Ak vezmeme do úvahy tieto ziste- nia, ako blízko sme k pochopeniu mechanizmu závislosti na kofeíne a alkohole? Pravda je taká, že stále objavujeme nové veci. Napríklad výskum Univerzity v Indiane z roku 2014 ukázal, ako závislosť na alkohole vplýva na naše rozhodovanie.
Výskum sledoval pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) mozgovú aktivitu dvoch skupín dobrovoľníčok. Ukázalo sa, že u žien závislých na alkohole sa mnohé časti mozgu, a medzi nimi aj centrá zodpovedné za odmeňovanie, aktivovali, keď im poskytli možnosť poriadne sa opiť.
U ľudí, ktorí nie sú závislí, k podobnej reakcii dochádza iba v situáciách, ktoré nie sú rizikové – napríklad pri ponúknutí len niekoľkých drinkov. „Ženy závislé na alkohole majú problém prepnúť medzi odlišnými vzorcami mozgovej aktivity,“ hovorí Lindsay Arcuriová
z Univerzity v Indiane.
Podobné výskumy naznačujú, ako účinne liečiť závislosť, napríklad behaviorálnou terapiou alebo liekmi tak, aby boli ovplyvnené práve tie časti mozgu, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní a prepínajú vzorce mozgovej aktivity.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock