Rarach je na Madeire: Madeira bola pre nás láska na prvý pohľad

S Andreou a Matejom, ktorému kamaráti nepovedia inak ako Rarach, som sa rozprávala cez videohovor. Počas neho sedeli spolu s malým synom na terase domčeka v madeirskej dedinke Jardim do Mar. Nad oceánom zapadalo slnko a na diaľku som pocítila kúsok ich madeirskej idyly. Prečo si vybrali ostrov uprostred Atlantiku, majú niekedy pochybnosti o svojom rozhodnutí a aké to je – zbaliť sa a odísť?

Poznámka: Rozhovor prebiehal v lete 2023 a zverejnený bol v RELAXe 5/2023. Rodinka sa medzitým rozrástla o jednu členku.

Ako ste sa zoznámili?

Rarach: Zoznámili sme sa na diskotéke. Stretli sme sa v podniku, keď Andrea oslavovala narodeniny. V ten večer som bol neodolateľný.

Cestovali ste spolu aj predtým, než ste odišli na Madeiru?

Andrea: Áno. Asi tri mesiace potom, ako sme sa dali dokopy, sme šli spolu do Ríma. Bola to Rarachova prvá cesta lietadlom. On dovtedy necestoval.

Prečo?

Rarach: Predtým, ako som spoznal Andreu, som to nepovažoval za dôležité. Andrea mi priniesla do života množstvo skvelých vecí a cestovanie by som zaradil do prvej päťky.

Odvtedy ste spolu navštívili viacero najmä európskych destinácií. Je niečo, čo máte vo svojom cestovateľskom zozname a ešte ste si to neodškrtli?

Andrea: Ten zoznam je dlhý, momentálne sme ale na Madeire, žijeme si náš život a nemáme extra potrebu cestovať. Do budúcna ale určite áno.

Rarach: Život na ostrove je super v tom, že si od neho nemusíš brať dovolenku. Teraz ale nemáme konkrétne miesto, kam by sme chceli ísť najbližšie.

---

---

Rozhodnutie ísť na Madeiru bolo určite zlomové. Prečo práve tento ostrov?

Andrea: Ešte predtým, ako sme sa my dvaja zoznámili, som pravidelne chodievala na letné brigády do Španielska. Premýšľala som dokonca nad tým, že by som tam ostala. Aj Rarachovi sa páčilo Španielsko, dokonca sa začal učiť jazyk. Tiež sa mu páčila predstava života v zahraničí. Minulý rok sme išli na svadobnú cestu a počas nej sme najprv precestovali Madeiru a potom strávili týždeň v Malage, aby sme si to porovnali. Rarachovi už po troch dňoch vyšla ako víťaz Madeira – ešte skôr, ako sme sa vôbec dostali do Malagy. Tá bola na nás aj tak príliš turistická a preplnená.

Rarach: To rozhodnutie zrelo už dlhšie. Nepovedali sme si po desiatich minútach – sem sa presťahujeme. Bolo to dlhodobé rozhodnutie. Hovorili sme o tom stále hlasnejšie a hlasnejšie. Povedal som to po troch dňoch, lebo mi bolo hlúpe povedať to v prvý deň. Pre mňa osobne to bola láska na prvý pohľad. Tak ako keď som stretol Andreu a šípil som, že z toho bude niečo veľké. Oboje bolo veľmi rýchle. Vedel som, že to je ono. Ľudia majú počas dovolenky tendenciu prežívať akýsi iný emočný stav a zvyčajne si hovoria, že by sa do danej lokality najradšej presťahovali.

Od koho z vás dvoch prišiel prvý reálny impulz?

Andrea: Reálny impulz prišiel asi od Raracha. Ja som tomu bola naklonená, no zvyčajne príliš zvažujem ďalšie možnosti. Aj vďaka tomu, že som bola v Španielsku, viem, že život v zahraničí nie je úplne jednoduchý. Madeira sa mi páčila, lebo som tu videla veľa príležitostí. Všimli sme si, aké veci tu chýbajú a čo by sa dalo robiť lepšie. Je to tu trošku zaspatejšie ako u nás, povedala by som, že v rámci služieb sú tak 10 rokov za nami. Avšak aktuálne prichádza čoraz viac turistov, a tak sa aj Madeira rozvíja. Portugalci sú trošku pomalší národ a niekedy sa im nechce veľmi pracovať.

Nemali ste pochybnosti – odísť a žiť v cudzej krajine?

Andrea: Ja som sa sem-tam pýtala, čo nás to tam vlastne čaká. Zistili sme to ale na vlastnej koži. My dvaja sme sa podporovali navzájom aj preto, lebo naši rodičia tým neboli úplne nadšení.

Rarach: Ja mám pochybnosti každý deň. Je to nový život. Zatiaľ nemáme stabilné zázemie, ani stabilnú prácu, nemáme tu v podstate nič. Tie veci ale idú postupne. Podarilo sa nám kúpiť auto, dom, malý Mišo dostal miesto v škôlke. Sú to naše malé víťazstvá. Aj napriek tomu, že pochybnosti prichádzajú, vždy sa na konci dňa pozriem na Andreu a hovorím jej, aký som rád, že sme tu.

Andrea: Naozaj to hovorí veľmi často. (smiech)

Rarach: Potrebujem to hovoriť aj sám sebe, utvrdzovať sa v tom. Ale pochybnosti má aj Andrea, i keď o tom nehovorí.

Môže vás zaujímať:

Tanečníčka Lucia Ginger Molčányiová: „Som rada, keď sa na hodinách snažíme vytvoriť tú najkrajšiu verziu seba.“

Vždy je potrebné, aby bol jeden hore, keď je druhý dole, aby ste sa navzájom podržali.

Andrea: Určite áno.

Aké boli prvé dni, keď ste aj s batožinou – potom, ako ste v Bratislave predali byt – dorazili na Madeiru?

Andrea: Prišli sme s ambicióznymi plánmi. Chcela som si otvoriť kaviareň, lebo mám rada dobrú kávu a rada pečiem. Rarach sa chcel venovať turizmu. To sa potom zmenilo.

Rarach: Museli sme si uvedomiť, že toto nie je dovolenka, ale reálny život, ktorý začíname odznova. Najprv to bola obrovská eufória, potom prišlo vytriezvenie, následne pochybnosti, stres, zmarené plány. Aj napriek tomu je nám tu dobre a na Slovensko sa zatiaľ neplánujeme vrátiť.